Problémy s čerpaním z eurofondov ešte nie sú vyriešené

Napriek vyhláseniam viacerých členov vlády o tom, že Slovensko je pripravené na čerpanie pomoci z eurofondov, existuje množstvo problémov, ktoré môžu celý proces vážne ohroziť. Konzultantka pre fondy EÚ spoločnosti Renesans Lenka Čečetková upozorňuje na to, že ministerskí úradníci stále nie sú schopní relevantne zodpovedať na otázky žiadateľov, ktorí sa zatiaľ zväčša zaujímajú iba o predvstupové fondy. A to napriek tomu, že grantové schémy boli vyhlásené aj s viac ako ročným časovým sklzom. Oneskorenie navyše nie je kompenzované kvalitne pripravenými schémami. "Formuláre žiadostí kladú nesprávne otázky, vychádzajú totiž z doteraz používaných formulárov, ktoré sa však zväčša týkali malých, neziskových a vzdelávacích projektov," tvrdí Čečetková a poukazuje na ďalšie formálne nedostatky. Niekde, napríklad, nie sú kompletné zoznamy požadovanej dokumentácie, alebo sa požadujú dokumenty, ktoré žiadatelia nie sú schopní predložiť. Grantové schémy podľa Čečetkovej vo všeobecnosti nie sú prezentované v užívateľskej forme. Niektoré sa napríklad odvolávajú na smernice EÚ, ktoré nie sú preložené do slovenčiny. Neraz tak nie je jasné ani to, kto môže byť žiadateľom o pomoc v rámci danej schémy.
Čečetková sa však stretáva aj s problémami na strane žiadateľov. "Aj podnikatelia majú neraz problém definovať si cieľ a stratégiu na jeho dosiahnutie. To je však základ úspešného projektu," uviedla Čečetková. Žiadatelia sú neraz prekvapení, že z grantu nemožno hradiť DPH, že musia viesť účtovníctvo projektu, zriadiť osobitný účet a tiež písať monitorovacie správy o priebehu projektu pre poskytovateľa grantu atď. Pri väčších projektoch sa zase možno stretnúť so slabou schopnosťou riadenia projektu, čo vyplýva z toho, že žiadatelia nechápu potrebu zamestnania minimálne jedného odborníka, ktorého hlavnou náplňou je administrovanie projektu. "Žiadatelia sú po zistení, čo všetko získanie grantu obsahuje znechutení a neraz úplne rezignujú na ďalšiu prípravu projektu," povedala Čečetková, podľa ktorej ľudia stále nevnímajú ako samozrejmosť, že ten, kto poskytuje grant, chce vedieť, ako sa jeho prostriedky využili.
Ďalším zdrojom problémov v nasledujúcich dvoch rokoch môže byť súbežné čerpanie predvstupových a štrukturálnych fondov. V rokoch 2004 a 2005 bude totiž dobiehať množstvo projektov financovaných z predvstupových fondov, zároveň však už bude možné čerpať aj zo štrukturálnych fondov. Žiadatelia majú v nejednom prípade už teraz problém vyznať sa v jednotlivých programoch a rozlíšiť ich. Navyše, predvstupové fondy a grantové schémy mali pripraviť žiadateľov práve na štrukturálne fondy. Vzhľadom na už spomínaný časový sklz pri vyhlasovaní grantových schém sa však mnohí potenciálni žiadatelia rozhodli, že granty budú žiadať až z fondov, ktoré sa nám otvoria po vstupe do EÚ. Bez skúseností s implementáciou predvstupových fondov je však podľa Čečetkovej malá pravdepodobnosť, že sa im to podarí. Takýto neúspech však môže mať ďalekosiahle dôsledky. V nasledujúcich rokoch sa pri posudzovaní žiadateľov o podporu z eurofondov bude brať do úvahy aj to, či už niekedy implementovali nejaký projekt a predovšetkým, nakoľko pritom boli úspešní, upozornila Čečetková.
Súbežné čerpanie predvstupových a štrukturálnych fondov však bude klásť veľmi vysoké nároky aj na poskytovateľov grantov, prípadne ministerstvá, ktoré budú zodpovedné za výber a implementáciu projektov. Implementovať naraz systémovo odlišné programy je veľmi komplikované a náročné na čas i personál. Predovšetkým nedostatok času a kvalitných úradníkov, ktorí by boli schopní posudzovať kvalitu predkladaných projektov, je jedným z hlavných problémov štátnej správy pri implementácii už predvstupových programov. Zároveň môže vzniknúť problém so spolufinancovaním projektov, ktoré sa má pri mnohých predvstupových i povstupových programoch hradiť zo štátneho rozpočtu.