| Možno neviete, že celosvetovo najčastejšou príčinou invalidity je v súčasnosti depresia. Nie však depresia ako chvíľkový stav duše, ktorému hovorievame aj "depka". Depresia ako závažné duševné ochorenie prinášajúce chorému, jeho rodine a spoločnosti problémy, ktoré túto chorobu podľa hodnotenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) stavajú na štvrté miesto spomedzi desiatich najzávažnejších ochorení na svete. A ktorému hrozí, že do 20 rokov sa posunie na druhé miesto. Neviete možno ani to, že až približne 450 miliónov ľudí v súčasnosti trpí duševnými a neurologickými chorobami či má psychosociálne problémy vyplývajúce zo závislosti od alkoholu a drog. Ľudia s duševnými chorobami trpia potichu a osamote. Za ich utrpením sa skrýva stigma, hanba, vylúčenie zo spoločnosti, a oveľa častejšie ako si odvážime pripustiť, smrť. Mnohí duševne chorí sa so svojím trápením nezriedka pokúsia skoncovať tak, že si siahnu na život. Samovraždu spácha ročne 1 milión ľudí, 10 až 20 miliónov sa o ňu pokúsi. Všetky duševné choroby môžu zapríčiniť závažnú invaliditu, ich vznik a zhoršovanie môže ovplyvniť aj poškodené životné prostredie, vojnové konflikty, ale aj globalizácia, najmä u ľudí, ktorí stratili zamestnanie. Aj preto by nás duševné ochorenia mali zaujímať viac, ako sme ochotní pripustiť. A mali by sme vedieť, že nie sú osobným zlyhaním tých, ktorých postihne, ani že nepostihuje len tých druhých; duševne ochorieť môže hocikto z nás. Ak duševne chorých spomedzi seba vylučujeme, znamená to, že o nich nielen nič nevieme a nechceme vedieť, ale že ani nemáme odvahu porozumieť im a pomôcť. A ak ich ignorujeme, podpisujeme sa pod ich príčiny či aspoň následky tak trochu aj my. Pretože ľudia s duševnou poruchou netrpia len svojou chorobou, ale aj tým, že ich spoločnosť stigmatizuje a sociálne i ekonomicky vytesňuje. Zmierneniu ich utrpenia neraz bráni, že mnohí nikdy nevyhľadajú lekára. Niektorí preto, lebo nevedia, že ich stav si to vyžaduje, iní preto, že v našej spoločnosti je návšteva u psychiatra spoločensky riziková. Pritom sa jedna alebo viac duševných chorôb či porúch správania vyvinie u jedného zo štyroch obyvateľov Zeme. Najčastejšími sú depresia, schizofrénia, epilepsia, Alzheimerova choroba, mentálna retardácia, poruchy vznikajúce v detstve a dospievaní a poruchy zapríčinené rôznymi typmi závislostí. ............... DEPRESIA je častá duševná porucha, ktorá sa prejavuje smútkom, stratou záujmov, zníženou vitalitou, a v súčasnosti ňou trpí 121 miliónov ľudí. Od depresívneho stavu (ktorý laici tiež nazývajú depresia či depka), ktorý je súčasťou života každého človeka, sa toto ochorenie odlišuje hĺbkou, intenzitou a trvaním symptómov a aj závažnými somatickými problémami. Jednu chorobnú depresívnu epizódu ročne zažije 5,8 % mužov a 9,5 % žien. Začiatok a trvanie môžu ovplyvniť nepriaznivé životné podmienky, istú úlohu zohrávajú aj genetické a biologické faktory. Častým následkom tohto ochorenia býva samovražda. SCHIZOFRÉNIA sa obyčajne začína vo veku neskoršieho dospievania alebo skorej dospelosti. Trpí ňou asi 24 miliónov ľudí, rovnako muži a ženy a spolu s depresiou je príčinou 60 % všetkých samovrážd. Schizofréniu charakterizujú hlboké poruchy myslenia a vnímania, ovplyvňuje jazyk, myslenie, vnímanie okolia i seba samého. Časté sú psychotické zážitky (chorý počuje rôzne hlasy) alebo bludy. Choroba u postihnutého oslabuje schopnosť uživiť sa či vyštudovať a jej primárna prevencia nie je možná. Donedávna sa úplne vyliečila tretina pacientov, súčasné lieky v kombinácii s psychosociálnou terapiou to umožňujú takmer polovici. ALZHEIMEROVA CHOROBA je degeneratívne ochorenie mozgu charakteristické postupným úpadkom pamäti, myslenia, chápania, reči, schopnosti učiť sa, úsudku a plánovania. Treba ju však odlíšiť od normálneho zhoršenia poznávacích funkcií súvisiacich s vekom, ktoré postupujú pomalšie a majú menej závažné následky. Podľa odhadov spôsobuje väčšinu z 37 miliónov demencií Alzheimerova choroba, ktorú má 5 % mužov a 6 % žien vo veku nad 60 rokov a pretože populácia na svete starne, predpokladá sa, že do 20 rokov bude ich počet dramaticky narastať. Alzheimerova choroba sa zatiaľ nedá liečiť. Treba však zvládnuť fungovanie človeka, ktorého postihla, čo najviac využiť tie funkcie jeho psychiky, ktoré sa ešte zachovali a minimalizovať symptómy ochorenia (agitáciu, podozrievavosť, depresiu). Mimoriadne dôležité je poskytnúť podporu členom rodiny pacienta. Tých totiž toto ochorenie ich príbuzného extrémne zaťažuje a môže sa stať až príčinou ich psychických ťažkostí. MENTÁLNA RETARDÁCIA nazývaná aj intelektová menejcennnosť či hendikep znamená zastavený alebo neúplný vývoj. Je to oslabenie poznávacích a inteligenčných schopností, reči, motorických a sociálnych zručností. Môže, no nemusí sa vyskytovať aj spolu s duševnými alebo telesnými poruchami. Okrem genetických faktorov ju môžu spôsobiť úrazy počas pôrodu, infekčné ochorenia mozgu a nedostatok jódu. Postihuje 1 až 3 % populácie a je častejšia v rozvojových krajinách, kde je väčšie riziko pôrodných komplikácií a infekcií. Prevenciou môže byť jodizácia soli, abstinencia tehotných žien, dodržiavanie diéty u ľudí s fenylketonúriou a ochrana životného prostredia, ktorá by zabránila otravám ťažkými kovmi. Dôležitá je skorá diagnostika, optimálne využitie intelektových kapacít postihnutých tak, že sa trénujú, vzdelávanie a podpora rodín s takto chorým členom a rozvíjanie možností pracovať v chránenom prostredí. PORUCHY ZO ZNEUŽÍVANIA NÁVYKOVÝCH LÁTOK. Vyvoláva ich alkohol, opiáty (ópium, heroín atď.), kanabinoidy (marihuana), sedatíva, hypnotiká, kokaín, iné stimulanciá, halucinogény, tabak a prchavé látky. Pre postihnutého znamenajú akútnu intoxikáciu, závislosť či psychotické poruchy. Najrozšírenejšími a tolerovanými drogami na svete, ktoré však spôsobujú najvážnejšie zdravotné problémy, sú tabak a alkohol. V súčasnosti fajčí približne 1 človek z 3 dospelých. To je asi 1,2 mld. ľudí a predpokladá sa, že do roku 2 025 ich bude fajčiť vyše 1,6 mld. Do roku 1998 zomrelo na účinky tabaku 4 milióny ľudí. Do roku 2020 ich už bude zrejme 8,4 milióna. Poruchy spôsobené užívaním alkoholu vrátane závislosti, má približne 70 mil. ľudí (78 % z nich sa nelieči). Asi 5 mil. ľudí užíva iné drogy, čo spôsobuje rýchle šírenie infekcií, napríklad HIV. PORUCHY V DETSTVE A ADOLESCENCII sú dvojaké. Poruchy, ktoré zastavia či oneskoria vývin špecifických funkcií, napríklad reči (dyslexia), alebo poruchy celkového vývoja, napríklad autizmus. Ďalšie sú poruchy správania (behaviorálne) a poruchy nálad (detská agresivita). Odhaduje sa, že 10 - 20 % detí má jeden alebo aj viac duševných alebo behaviorálnych problémov; vyžadujú kontinuálnu a dlhodobú starostlivosť a spoluprácu nemocníc, ambulantných zariadení, rodiny a školy. EPILEPSIA síce nie je duševná choroba, no ľudí, ktorí sú ňou postihnutí, spoločnosť rovnako stigmatizuje, ignoruje a bojí sa ich. Epilepsia je pritom mozgová porucha, ktorú má asi 50 mil. ľudí rôzneho veku (z toho asi 80 % žije v rozvojových krajinách). Zapríčiňujú ju genetické predispozície, poškodenia mozgu infekciou, poranenia hlavy, parazitárne ochorenia, zneužívanie alkoholu a iných návykových látok, nádory a komplikácie počas pôrodu. Epilepsiu charakterizujú opakované záchvaty (krátka strata pozornosti až vážne a časté poruchy vedomia) s frekvenciou od jedného počas niekoľkých mesiacov až po niekoľko záchvatov denne. Pritom až 70 % pacientov pri vhodnej liečbe už nemusí mať ďalší záchvat. .......................... Duševné choroby faktograficky Psychiatria ako medicínska disciplína sa začala v Európe rozvíjať až v 19. storočí. Chorých síce začali pokladať za pacientov, no izolovali ich od spoločnosti v tzv. blázincoch. V druhej polovici 20. storočia sa starostlivosť o duševne chorých zmenila, pretože sa zmenila farmakológia. Napriek tomu až 41 % krajín sledovaných WHO nemá politiku duševného zdravia, 25 % preň nemá vytvorenú nijakú legislatívu, 28 % nemá oddelený rozpočet pre duševné zdravie, v 41 % chýbajú zariadenia primárnej zdravotnej starostlivosti o duševné zdravie, hoci liečba chronických duševných porúch na komunitnej úrovni prináša lepšie výsledky ako inštitucionálna, komunitné zariadenia sú len v 37 % krajín. Na liečbu najčastejších duševných a neurologických ochorení síce stačí minimum liekov, no asi 20 % krajín nemá ani tri najčastejšie predpisované lieky na liečbu epilepsie, depresie a schizofrénie. Aj keď duševné ochorenia zapríčiňujú závažnú invaliditu, postihnutým často nevyplácajú nijakú formu dôchodkov. ................ Lekárske zabezpečenie duševne chorých Na jedného psychiatra pripadá vyše 100 000 obyvateľov až v 70 % sveta, na jednu psychiatrickú sestru asi v 44 % sveta. Dostupnosť neurológov je ešte horšia - v 55 % sveta pripadá na milión ľudí menej než 1 neurológ. Priemer kolíše od 0,05 psychiatra v Afrike k 9 psychiatrom na 100 000 obyvateľov v Európe. Priemerný počet psychiatrov v krajinách s nízkym príjmom je 0,06 /100 000 obyvateľov, v krajinách s vysokým príjmom je to 9/100 000 obyvateľov. V Afrike je asi 1 200 psychiatrov a 12 000 psychiatrických sestier zhruba na 626 mil. obyvateľov, v Európe je vyše 77 000 psychiatrov a 285 000 sestier na 841 000 ľudí. ....... Proti duševnej chorobe nie je nikto imúnny Podľa údajov WHO možno len zriedka nájsť rodinu, ktorá sa nestretne s duševnou chorobou a duševné poruchy nejakým spôsobom ovplyvňujú 20 až 25 % ľudí. Od alkoholu je závislých 70 miliónov ľudí, asi 50 miliónov má epilepsiu, 24 miliónov schizofréniu. Riziko vzniku niektorých duševných ochorení (napríklad Alzheimerovej choroby) sa zvyšuje s vekom. Výskyt, vznik a priebeh duševných ochorení ovplyvňujú chudoba, pohlavie, vek, konflikty a katastrofy, závažné telesné ochorenia, rodina a sociálne prostredie. Starostlivosť v prostredí, kde pacient žije (komunitná), je z hľadiska prognózy a kvality účinnejšia ako liečba v nemocniciach a znižuje náklady aj stigmatizáciu. Dôležité je, aby duševne chorých nediskriminovali ani zdravotné poisťovne. ................. LIGA ZA DUŠEVNÉ ZDRAVIE Pozýva na diskusie s odborníkmi a ich hosťami na tému duševné zdravie a duševné ochorenia. Stretnutiam s nimi predchádza hraný film stvárňujúci život ľudí s duševnými poruchami alebo vážnymi psychickými problémami. Odborníci sa pokúsia priblížiť vám život ľudí s duševnými poruchami, ktorý je stvárnený vo filmoch a o odborné vysvetlenie ich problémov a problémov ľudí, ktorí s nimi žijú. Filmy uvidíte a na diskusiách vás privítajú v sídle Ligy za duševné zdravie v Bratislave-Petržalke na Ševčenkovej ulici 6 (za budovami Plus 7 dní a Ústredného daňového riaditeľstva, bezprostredne za predajňou Rema 1000), vždy vo štvrtok o 18.00 hod. 17. októbra budú premietať film Tak dobre, ako sa len dá v hlavnej úlohe s J. Nicholsonom, 24. októbra Ani vás neposlúchajú deti? a PhDr. M. Krýslová, MUDr. Ján Šuba i spisovateľ Tomáš Janovic sa budú venovať poruchám správania detského veku. Vo štvrtok 3. októbra uvidíte film Forrest Gump s Tomom Hanksom a 7. novembra je na programe téma Každý sa niečoho bojí, a o strachu a fóbiách budú hovoriť psychiatri MUDr. P. Černák, MUDr. I. Janošková, ktorá sa zaoberá aj gerontopsychiatriou. Iris je názov predstavenia, ktoré uvidíte 14. novembra a 21. novembra sa môžete zúčastniť na psychologickom výklade snov s prof. PhDr. Antonom Heretikom, PhDr. M. Andrášiovou a režisérom Dušanom Hanákom. Pán prílivu s Barbarou Streisandovou je na programe 28. novembra; 5. decembra vás možno zaujme téma Všetci v našej obci pijú. O pití alkoholu budú hovoriť doc. MUDr. Ivan Novotný, MUDr. D. Nejdlová a pred Vianocami, 12. decembra, si v sídle Ligy za duševné zdravie bude môcť pozrieť emotívne silný film Rainman o autistovi, ktorého hrá Dustin Hoffman. ............... Od 17. októbra sa o duševných chorobách budete môcť dozvedieť viac na bezplatnej telefónnej linke Ligy za duševné zdravie NEZÁBUDKA na čísle 0800 11 00 22. ..................... Duševne chorí v Integre Ľudia s duševnými poruchami v SR v súčasnosti čelia roztrieštenému systému zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorý je schopný uspokojiť potreby ich liečby a rehabilitácie len čiastočne. Služby pre nich sú financované nedostatočne, hoci liečba a starostlivosť o nich sú finančne náročné, a ak im ju zdravotníctvo neposkytne, môže sa ich zdravotný stav sa veľmi zhoršovať. O zlepšenie tejto situácie sa pokúsi projekt Združenia pre duševné zdravie Integra a Psychiatrickou nemocnicou v Michalovciach, ktorý podporilo aj Ministerstvom zahraničných vecí Holandska, ktorý začal pracovať tento rok v septembri. Cieľom projektu je taká starostlivosť, ktorá by mala vychádzať z potrieb pacientov a požiadaviek ich terapeutov, nie z priorít poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. ................... Pohľad do zrkadla vzťahov Pretože duševné zdravie a pohoda závisia nielen od nášho fyzického stavu a sociálneho prostredia, ale najmä od vzťahov, od vzájomnej komunikácie, ponúkame typovú orientáciu MUDr. Petronely Práznovskej. Pasivita Pasívny človek ustupuje iným, stále sa ospravedlňuje, vyhýba sa výmene názorov, obviňuje okolie z agresivity, má pocit, že ho iní využívajú, a často to býva pravda. Pasivita v komunikácii je typická pre ľudí s nízkym sebavedomím. Usilujú sa tak vyhnúť sa konfliktom. Iní ich potom zaťažujú úlohami bez toho, aby ich ocenili, čím ich nízke sebavedomie ďalej znižuje. Agresivita Agresívny človek svoje názory presadzuje bezohľadne, zraňuje a ponižuje iných, všetko vie najlepšie, nevie si priznať chyby, tvrdí, že za to všetko môžu druhí, je neobľúbený, a preto osamotený. Manipulácia Manipulatívny človek apeluje na morálku, na pocit viny druhého človeka, a snaží sa ho spracovať tak, aby sa správal podľa jeho predstáv. Manipulácia v komunikácii je v podstate nečestnosť. Občas ju používame všetci, i keď si to celkom neuvedomujeme. Manipulatívne správanie je však typické pre hysterické osobnosti. Jeho podstatou je vyvolať pocit viny, dôležitosti, ohrozenia. Asertivita Asertívny človek preberá za svoje správanie plnú zodpovednosť. Vie, čo chce a sú mu jasné dôsledky. Väčšinou je priamy, nepovyšuje sa, nikoho neponižuje. Vie počúvať, priznať si chybu, robiť kompromisy. Ak kritizuje, je vecný. Je aj primerane sebavedomý a rešpektuje partnera, zbytočne sa neospravedlňuje. Ak sa mu niečo nepodarí, nerobí z toho tragédiu ani nikoho neobviňuje. Invalidné dôchodky v SR v roku 2000 podľa diagnóz Obehové choroby 2 055 Nádorové ochorenia 2 023 Duševné poruchy 1 627 Choroby pohybového ústrojenstva 802 Nervové ochorenia 668 Úrazy 415 Zdroj: Liga za duševné zdravie Roky prežité v invalidite vo svete (veková skupina 15-45 r.) Údaje sú z roku 2000 l. Unipolárna depresia 16,40% 2. Choroby spojené s alkoholom 5,50% 3. Schizofénia 4,90% 4.Málokrvnosť 4,90% 5. Bipolárna afektívna porucha 4,70% 11.Panická porucha 2,20% 18. Migréna 1,60% 19. Obsedantná kompluzívna porucha 1,40% Zdroj: Liga za duševné zdravie |
StoryEditor