Biologicky rozložiteľný komunálny odpad je v odpadovom hospodárstve kvantitatívne najvýznamnejšou skupinou. Podľa rôznych prieskumov tvorí od 30 do 45 percent komunálneho odpadu. Znížením jeho množstva na skládkach by klesla tvorba skládkových plynov, ktorých hlavnou zložkou je škodlivý metán. Ten výrazne prispieva k zvyšovaniu skleníkového efektu a globálnemu otepľovaniu podnebia.
Významnú úlohu preto zohráva kompostovanie biologických odpadov. Spracovaním bioodpadu sa zaoberá i prešovská firma Geopol, ktorá ponúka komplexné ekologické a geologické služby. Vykonáva prieskumné práce, monitoruje a dekontaminuje znečistené zeminy, podzemné vody a odstraňuje z nich oleje a tuky. Biologický rozložiteľný odpad likviduje ekologickým spôsobom, pri ktorom využíva metódu "vermikompostovania", čiže kompostovania pomocou dážďoviek. "Štúdie a napokon i prax preukázali, že takéto spracovanie patrí k ekologicky najbezpečnejším a najčistejším," tvrdí konateľ spoločnosti Pavel Polák.
V snahe čo najefektívnejšie zhodnocovať bioodpad Geopol začal spolupracovať so spoločnosťou Agrospol Želovce z okresu Veľký Krtíš, kde spoločne vybudovali kompostáreň. Vermikompostovaním spracúvajú biologický odpad na vysokoúčinné organické hnojivo vo forme granúl. "Od ostatných organických hnojív sa odlišuje vysokou zúrodňovacou schopnosťou. Používa sa v záhradníctve, pre izbové kvetiny, záhradky, intenzívne poľnohospodárstvo a rekultiváciu pôd. Vďaka finančným prostriedkom z fondov EÚ kompostáreň budeme rozširovať. Bude spracúvať bioodpad zo 40 obcí na strednom Poiplí," hovorí Polák.
Keďže Geopol disponuje technológiou ekologicky čistej recyklácie biologického odpadu, aj obchodný reťazec Tesco Stores využíva jeho služby pri likvidácii tukov z prevažnej väčšiny svojich hypermarketov na Slovensku.
Biologický odpad sa v súčasnosti väčšinou zváža na skládky, resp. sa spaľuje. Len malé percento biologického odpadu sa v SR likviduje kompostovaním. Pritom vo vyspelých krajinách sa biologický odpad považuje za strategickú surovinu a je samozrejmosťou, že sa spracúva na biokompost.
Podľa Poláka je slovenská legislatíva dobrá, treba však vyvinúť oveľa viac úsilia na výchovu občanov, ktorí v minulých rokoch neboli vedení k separácii odpadov a následne zabezpečenie zberu separovaných odpadov. Dôležitá úloha v tejto osvete pripadá na samosprávy. Existuje už niekoľko programov odpadového hospodárstva, ktoré zakotvujú povinnosť separácie odpadov pre jeho tvorcov. "Nie je však zabezpečený ďalší krok, a to, aby sa separovaný odpad nedostal na jednu skládku alebo do spaľovne s ostatným komunálnym odpadom," konštatuje Polák. Ak by sa podľa neho biologický odpad spracúval v mestských kompostárňach, odbremenili by sa skládky, zlepšilo by sa životné prostredie v ich blízkosti a znížili by sa aj prepravné náklady.
Nová právna úprava odpadového hospodárstva SR dôsledne aproximuje predpisy EÚ. Smernica o skládkach odpadov členským štátom ukladá vypracovať národné stratégie na obmedzenie ukladania biologicky rozložiteľného odpadu na skládky. Významným nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov je práve kompostovanie biologických odpadov. Opatrenia prijaté v SR by mali zabezpečiť zníženie množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládkach do roku 2010 na 75 percent úrovne roku 1995, v roku 2013 na 50 a v roku 2020 už len na 35 percent.