V utorok sa začalo nové kolo rokovaní medzi vedením koncernu Volkswagen a odborovou organizáciou IG Metall. Pritom však ide o viac než len o zamestnancov automobilky. Ide totiž o budúcnosť Wolfsburgu.
Podľa denníka Die Welt to, čo sa deje v koncerne, má podstatný vplyv aj na mesto, ktoré ako žiadne iné závisí od osudu jednej spoločnosti. Mesto ako Wolfsburg by nemalo múzeum ani ligové futbalové mužstvo, keby tu nestála hlavná továreň najväčšej európskej automobilky. Obyvatelia by mali podstatne nižšiu kúpnu silu, keby VW svojim zamestnancom neplatil o 20 percent viac, než stanovuje plošná sadzba pre Dolné Sasko. A tak sa nad rokovaniami medzi odbormi a vedením koncernu zamýšľajú aj ľudia, ktorí vo VW nepracujú. "Keď má Volkswagen chrípku, trpí Wolfsburg zápalom pľúc," hodnotí situáciu majiteľ lekárne v centre mesta.
V súčasnosti skutočne možno hovoriť o akejsi chrípke, keď zisk pred zdanením VW v priebehu dvoch rokov klesol z 4,4 miliardy eur (2001) na 1,5 miliardy eur (2003) a zisk sa v 1. polroku 2004 prepadol o ďalších 37 percent. A teraz je podľa vedenia koncernu navyše ohrozených 30-tisíc pracovných miest.
Kým IG Metall a podniková rada požadujú zvýšenie miezd o štyri percentá a záruky na pracovné miesta, koncern chce zmraziť platy na dva roky. Sedembodový program personálneho riaditeľa VW Petra Hartza obsahuje okrem iného zvýšenie pohyblivých položiek miezd tak, aby 30 percent príjmov zamestnancov do roku 2011 bolo závislých od zisku spoločnosti a produktivity.
Z toho dôvodu podľa majiteľky obchodu s hračkami zamestnanci VW už teraz nakupujú vianočné darčeky. Katja Reitman-Köchyová poukazuje na čoraz väčšiu šporovlivosť Wolfsburčanov, o čom svedčí aj fakt, že podľa prieskumu Priemyselnej a obchodnej komory Lüneburg-Wolfsburg až 60 percent maloobchodov označuje svoju situáciu za zlú.
Napriek tomu sa Wolfsburgu ekonomicky darí lepšie než pred niekoľkými rokmi. Koncom roku 1997 stúpla nezamestnanosť v meste na 17 percent, čiže bez práce bolo 19-tisíc osôb a výrazne prekročila celonemecký priemer. Táto situácia ešte o rok neskôr zatienila oslavy 60. výročia založenia Wolfsburgu a súčasne aj Volkswagenu. Pri tejto príležitosti Hartz sľúbil, že VW do konca roku 2003 zníži nezamestnanosť o 50 percent. Tento sľub však neznamenal milosrdenstvo, ale projekt pre vlastný prospech. Hustota dodávateľských firiem vo Wolfsburgu a okolí bola koncom 90. rokov podstatne nižšia než v hlavných továrňach ostatných automobilových koncernov.
V súčasnosti má Wolfsburg 122 565 obyvateľov, čiže zhruba o 2 000 menej než v roku 1997. Miera nezamestnanosti koncom júna dosahovala 8,4 percenta. Švajčiarska konzultačná spoločnosť Prognos vo svojej štúdii o životaschopnosti nemeckých regiónov, v ktorej hodnotila všetkých 439 okresov, zaradila Wolfsburg na deviate miesto. Z hľadiska dynamiky sa dokonca miesto umiestnilo na prvej priečke, čo však súvisí s rastom exportu, a ten sa nesie v réžii VW. Vyhliadky mesta do budúcnosti preto stoja a padajú na tom, ako sa vyvíja Volkswagen.
Wolfsburg predstavuje monokultúru. Podľa dolnosaského štatistického úradu z 95 607 pracujúcich Wolfsburčanov bolo koncom septembra vo výrobnom sektore. Ide o ľudí okolo Volkswagenu, ktorý podľa vlastných údajov zamestnáva vo Wolfsburgu 50-tisíc ľudí a zvyšok tvoria dodávatelia. Vrchný wolfsburský starosta Rolf Schellecke hovorí o osudovom spojení mesta a koncernu.
Práve silná závislosť mesta od automobilov bola základom štúdie konzultačnej spoločnosti McKinsey, keď pre VW a Wolfsburg vypracovala koncept Autovision. Podľa nej mal koncern predstavovať akýsi magnet, kým mesto sa malo v čoraz väčšej miere odpútať od svojej závislosti a zamerať sa aj na iné priemyselné oblasti. To znamenalo vznik Wolfsburg AG, spoločného podniku mesta a Volkswagenu so základným kapitálom 10,1 milióna eur a cieľom urobiť z mesta centrum pre mobilitu rôzneho druhu. Mesto sa má stať technickým tematickým parkom a prvý projekt -- automobilové mestečko Autostadt -- od svojho otvorenia v roku 2000 prilákal zhruba osem miliónov návštevníkov.
StoryEditor