Vplyvná turecká armáda má výhrady k vládou navrhovaným reformám, ktoré obmedzujú jej vplyv na politický život krajiny. Reformy majú zlepšiť šance Turecka, aby sa mohlo stať členom Európskej únie, informovali turecké médiá. Turecko chce začať vstupné rozhovory s EÚ do konca budúceho roku. Únia vyjadruje obavy zo zasahovania armády do politiky a požaduje, aby bol jej vplyv v tomto smere obmedzený.
Nový balík reformných zákonov pripravený vládou obmedzuje úlohu tureckej Rady pre národnú bezpečnosť, ktorá združuje najvyšších politických a vojenských predstaviteľov krajiny, iba na poradný orgán, a nie na- fórum, kde vysoká generalita ovplyvňuje politikov.
Avšak armáda v piatok vyslovila námietky proti novému definovaniu úlohy rady. Tieto návrhy obsahujú napríklad vymenovanie rôznych úradníkov na vysoké miesta tohto orgánu. V súvislosti s výhradami ozbrojených síl minister zahraničných vecí Abdullah Gul uviedol, že podľa kritérií EÚ by mala moc prináležať iba civilnej vláde.
"Skutočnosť, že v poradí siedmy balík reformných opatrení sa zaoberá postupným ukončením vplyvu armády spôsobom, akým je riadená krajina, je podstatný pre transformáciu Turecka na skutočne občiansku parlamentnú demokraciu," napísal šéfredaktor Turkish Daily News Ilnur Cevik.
Členstvo Turecka v EÚ je najvyššou prioritou Gulovej vládnucej islamskej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP). Ale denník Milliyet v tejto súvislosti uvádza, že vládny výbor už urobil nevyhnutné zmeny v reformnom balíku, aby si armádu uzmieril. Predpokladá sa, že súbor návrhov reformných zákonov sa dostane do parlamentu na budúci týždeň.
Ozbrojené sily tiež nesúhlasia s presunutím kontroly vojenského rozpočtu na civilistov s odôvodnením, že to môže znamenať odtajnenie štátnych tajomstiev a odmietla tiež návrh, aby sa rokovania rady uskutočňovali menej často ako dosiaľ.
Na druhej strane ozbrojené sily prvýkrát súhlasili s možnosťou, že na čele rady bude civilista. V súčasnosti predsedá rokovaniu rady prezident Ahmet Necdet Sezer. Jedinou právomocou predsedu je však iba príprava mesačných stretnutí tohto orgánu. V prípade, ak by bol do čela rady vymenovaný civilista, stalo by sa tak iba po schválení armádou.
Vláda sa pokúsila obmedziť vplyv armády v rade tým, že rozšírila počet ministrov vládneho kabinetu, ktorí sú jej členmi. Toto opatrenie však skončilo údajne neúspechom, pretože nezabránilo vysokým predstaviteľom armády presadzovať svoje názory pri rozhodovaní rady.
"Takzvané odporúčania rady boli v skutočnosti rozkazmi civilnej vláde, ako by mala vytvárať zákony a uskutočňovať politiku," uviedol včera Cevik.
Ozbrojené sily, samozvaný garant sekulárneho charakteru štátu, uskutočnili za posledné štyri desaťročia tri prevraty a v roku 1997 donútili islamskú vládu, aby sa vzdala moci v súvislosti s obvineniami, že sa usiluje o zvýšenie vplyvu islamu v každodennom živote.