Vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi

V našom rozvetvenom politickom spektre hádam niet strany, ktorá by si do svojho programu nezahrnula vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi. Tento populárny slogan, ktorý by mal navodzovať pocit spokojnosti najmä u voličov na východ od Bratislavy, s veľkou obľubou využívajú najmä politici, ktorí sa ešte celkom nevzdali omylu o tom, že nielen chudobe, ale i ľudskej hlúposti, sa najlepšie darí na periférii. Prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, objavujúcom v minulých dňoch východ krajiny, ani nezišlo na um, že tamojší obyvatelia z rečí o rýchlom zlepšovaní svojho životného štýlu už vytriezveli. Po nedávnom stretnutí s predstaviteľmi košickej samosprávy hlava štátu dokonca zaradila vyrovnávanie veľkých rozdielov medzi východnou a západnou časťou krajiny medzi svoje priority(!) Šéf novej, v poradí 113. strany Strany regiónov Slovenska, založenej cez víkend v Košiciach, Róbert Gluck určil jej cieľ takto: Nepôjde o boj proti Bratislave, ale proti politickému bratislavocentrizmu, ktorý umožní prosperitu zaostávajúcim regiónom. Mali by sa preň údajne zapáliť "všetci slušní ľudia", s ktorými nový politický subjekt, samozrejme, počíta ako so svojou voličskou základňou. Vymanenie sa z osídiel tejto "regionálnej mánie" bude zložité a prebudenie trpké. Rozumnejší politici sa už poučili a neskúšajú voličskú trpezlivosť brnkaním na regionálnu strunu a prázdnym lokálpatriotizmom. Túto nevďačnú úlohou prenechali miestnym predstaviteľom, ktorí zrejme "precitnú" už v najbližších regionálnych a komunálnych voľbách.
Ekonomický a ľudský potenciál každého regiónu je rozhodujúcim faktorom jeho rozvojových možností. Východiskom preň sú najmä parametre a proporcie vyprofilované v časoch centrálneho plánovania, viac či menej úspešne sa prispôsobujúce trhovým podmienkam. Toto prispôsobovanie je komplikované najmä v periférnych oblastiach krajiny, dlhodobo "odrezaných" od centrály predovšetkým nízkou úrovňou tamojšej infraštruktúry, horšou dostupnosťou investícií, kapitálu, ale i pracovných príležitostí a vzdelania. Najmä v súvislosti s členstvom v EÚ sa rozšírila ilúzia, že v únii zabehnuté, bohato dotované štrukturálne fondy sa veľmi rýchlo stanú efektívnym nástrojom na zvyšovanie rovnováhy medzi regiónmi aj na Slovensku. Lenže, ani vo vyspelej Európe nie je hospodársky rozvoj, životná úroveň a stav nezamestnanosti na rovnakej úrovni. Priemerná výška hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa, povedzme na juhu Talianska či severe Grécka, vôbec nedosahuje úroveň tohto rozhodujúceho hospodárskeho ukazovateľa v najvyspelejších oblastiach EÚ. Rozdiely sú neraz priepastné a zmenšujú sa len veľmi pomalým tempom. V Bruseli už pochopili, že voľný obchod a trhový mechanizmus automaticky nevyrovnajú silu regiónov, preto siahli z hľadiska bohatých regiónov po málo populárnych podporných finančných mechanizmoch, ktoré enormne zaťažujú spoločný rozpočet. Ich úžitok v priebehu rokov pocítili najmä v Írsku, Španielsku a Portugalsku, kde úspešne preukázali schopnosť prijať rozpočtové regionálne injekcie a vypracovať najefektívnejšie rozvojové projekty. Slovensko by sa ako euronováčik nemalo spoliehať iba na solidaritu bohatších partnerov v únii, ale taktickou mobilizáciou miestnych zdrojov a celoplošným posilňovaním intelektuálneho potenciálu krajiny postupne umožniť aj zaostalejším oblastiam podieľať sa na globálnej európskej ekonomickej "hostine." Tento proces sa úspešne naštartoval decentralizáciou, ktorá určila jeho legislatívne rámce a dnes prechádza na všetkých úrovniach verejnej správy do rozhodujúcej etapy. Len sotva ho však bude možné umelo urýchliť populistickými zaklínadlami niektorých politikov.