Minister priemyslu a obchodu Jiří Rusnok predstavil pre Hospodářské noviny energetickú politiku ČR. Privatizácia ČEZ sa bude synchronizovať s privatizáciou uhoľných baní. Výroba elektriny z konvenčných zdrojov v ČR dominuje, na Slovensku prevládajú jadrové zdroje.
Podľa ministra na prvom mieste je spoľahlivosť, s čím majú občas problémy aj v niektorých vyspelých krajinách. Na druhom mieste sú prijateľné ceny, tie by mali ešte najbližších 20 rokov nižšie ako priemer v EÚ. Zároveň energetika nemá významne zaťažiť zahraničnoobchodnú bilanciu, s akcentom na reguláciu dovozu elektriny, prípadne uhlia. Preto ČR bude preferovať domáce energetické zdroje vrátane suroviny pre jadrové palivo. ČR bola významným producentom prírodného uránu a až nedávno ťažbu utlmila. Usudzuje sa, že vo svojich strategických zásobách má niekoľko tisíc ton oxidu uránu. "ČR má zásoby uhlia využiteľné pri vynaložení rozumných nákladov," zdôraznil Rusnok. Prekvapujúca je Rusnokova vízia: "V perspektíve 10 rokov by sme mali začať uvažovať o ešte jednej jadrovej kapacite s výkonom asi 3 x 600 MW." (V JE Temelín sa teraz uvádza do komerčnej prevádzky 2 x 1000 MW.) Podľa hovorcu ČEZ jeho spoločnosť zatiaľ o výstavbe jadrových zdrojov neuvažuje. Môže sa o tom diskutovať, keď začnú dosluhovať jadrové zdroje (najstarším je JE Dukovany). So stavbou ďalších jadrových blokov nesúhlasí ministerstvo životného prostredia ČR. O privatizácii a. s. ČEZ -- dominantného výrobcu elektriny -- sa má rozhodnúť v roku 2004. Podľa Rusnoka najskôr treba vypracovať energetickú koncepciu a potom začať diskusiu s odbornou verejnosťou o privatizácii. Bolo by chybou, keby sa skôr privatizovali hnedouhoľné bane. Tie treba sprivatizovať zároveň alebo neskôr ako ČEZ. Vypracovanie energetickej koncepcie ukladá zákon a vláda ČR je povinná každé dva roky ju vyhodnocovať a aktualizovať.
Pred privatizáciou treba vyriešiť politický problém, či predať celý podiel v ČEZ (FNM ČR vlastní 67 %), alebo si má štát nejaký podiel nechať. Práve pred rokom sa česká vláda pokúsila predať všetky akcie ČEZ, zároveň prenosovú sústavu, lebo mala zostať jej dcérskou spoločnosťou, plus účasti v distribučných spoločnostiach. Jediný vážny záujemca, Electricité de France, nebol ochotný za tento energetický balíček zaplatiť požadovaných 200 mld. Kč a ešte sa zaviazať vyrábať definované množstvo elektriny a odberať určité množstvo českého uhlia. Vo februári 2002 vláda rozhodla, že FNM odovzdá účasti vo všetkých distribučkách ČEZ a štát získa priamu kontrolu nad prenosovou sústavou. Tento krok neskôr skorigoval protimonopolný úrad -- ÚOHS, lebo podľa jeho rozhodnutia si ČEZ môže ponechať účasti len v štyroch distribučkách.
Skoordinovať privatizáciu ČEZ a Slovenských elektrární navrhol nedávno odchádzajúci generálny riaditeľ SE Vincent Pillár. Podľa neho by sa tak lepšie využila kedysi spoločná elektrizačná sústava a obe elektrárenské spoločnosti by získali spoločného vlastníka. Dosiahol by sa synergický efekt, s ktorým sa počítalo pri budovaní energetiky počas spoločného štátu. Minister hospodárstva Robert Nemcsics povedal, že bude o tomto návrhu uvažovať.
Obe krajiny exportujú
V ČR sa minulý rok vyrobilo 70,4 TWh elektriny, z toho ČEZ vyrobila 54 TWh. Výrazne stúpol vývoz elektriny z ČR, dosiahol 21 TWh. Podiel konvenčných elektrární dosiahol dve tretiny. Spotreba elektriny v ČR mierne klesla, platilo to aj pre veľkoodberateľov. Na Slovensku sa minulý rok vyrobilo 32,8 TWh elektriny, z toho 84 % v Slovenských elektrárňach. Zahraničná bilancia v dovoze a vo vývoze bola kladná -- 4,2 TWh elektriny.