Pozvanie Slovenska na vstup do Európskej únie v roku 2004, ktorému bude v máji tohto roku predchádzať referendum, vyvoláva všeobecný záujem verejnosti o všetko, čo to prinesie pre krajinu, pre jednotlivcov. Mieru rôznych dosahov skúmajú nielen odborníci. Informácie zbierali napríklad aj študenti Obchodnej akadémie na Račianskej ulici v Bratislave. V rámci svojej stredoškolskej odbornej činnosti si Martina Novosadová a Marek Kaba vybrali tému Vstup Slovenska do EÚ. V ich rozsiahlej osemdesiatstranovej práci nechýbajú ani autentické rozhovory s politikmi.
Našou štúdiou o ekonomických výhodách a nevýhodách plynúcich z tejto historickej udalosti chceme nielen informovať o integrácii, ale zároveň motivovať každého na účasť na referende. Na pôde slovenského parlamentu sme v závere februára získali vyjadrenia niektorých politikov k tejto téme.
Ján Figeľ, hlavný vyjednávač SR pre vstup do EÚ:
-- Treba ešte veľa pracovať na legislatíve, inštitucionálnej a personálnej oblasti, pretože nestačí zvládnuť referendum či ratifikačný proces a do únie formálne vstúpiť, ale v nej aj obstáť. Znamená to vytvoriť funkčné, ekonomické, právne, regionálne, bezpečnostné, environmentálne, sociálne predpoklady na to, aby SR bola kompatibilná s európskym prostredím a aby bola konkurencieschopná, čo je veľkou výzvou vzhľadom na súčasný stav. Treba pripraviť ľudí, aby odborne, jazykovo, vedomostne boli schopnými nositeľmi zodpovednosti za výkon európskej agendy a fungovanie Slovenska v európskom prostredí. SR musí byť pri vstupe dobre pripravená. Je čas otočiť históriu exodov zo Slovenska od 19. cez 20. storočie do kapitoly príchodu, respektíve atraktívnosti našej krajiny pre nás samých, pre občanov tejto republiky a, samozrejme, pre ľudí, ktorí k nám prichádzajú ako turisti, migranti. Dobrým príkladom je Írsko, pre ktoré vstup do únie zmenil dejiny odchodov na dejiny príchodov a záujmu o Írsko.
Rizikom môže byť konkurencia, ktorá je však výhodná pre schopných a pripravených, likvidačná pre nepripravených a neschopných. Každé z rizík má aj recept na prekonanie. Ešte nikto doteraz na integrácii neprerobil, ale nie každý zarobil rovnako.
Anton Danko, poslanec ANO:
-- Najväčším rizikom nášho vstupu bude, že Slovensko nebude konkurencieschopné. Ako neagrárny štát máme výhodu napríklad oproti Poľsku, pretože najväčšie riziko je práve v poľnohospodárstve. Myslím si, že v prvých dvoch rokoch pôjde naša životná úroveň dole. Som však presvedčený, že ľudia to pochopia a v horizonte piatich rokov sa vstup do EÚ prejaví už aj v ich živote pozitívne. Predpokladám, že vstupom sa celosvetovo zvýši záujem investorov o SR hlavne z USA, ktorí začnú investovať najmä po vstupe SR do NATO.
Gustáv Krajči, nezávislý poslanec:
-- Proces vyjednávania sa už skončil a de facto Slovensko už podpísalo predvstupovú zmluvu s EÚ, kde sú už podmienky stanovené, takže to, čo hlavný vyjednávač Ján Figeľ vyjednal, je už platné a budeme sa musieť tomu podriadiť. Je zrejmé, že SR sa musí niekde integrovať. Po rozpade východného bloku ani iná alternatíva neexistuje. Svet sa mení, Európa zjednocuje a z hľadiska obrany hľadá spôsob kolektívnej ochrany, ktorý dnes existuje len jeden, a to je NATO. Vstupom do EÚ sa Slovensku otvoria trhy, mladí ľudia sa budú môcť pohybovať po celej Európe, získame občianstvo EÚ, a tým sa otvoria obrovské možnosti podnikaniu, rozvoju vedy a techniky. Ako rizikovú vidím otázku rýchlosti prechodu z nášho súčasného systému trhového hospodárstva na otvorený systém trhového hospodárstva.
Pál Csáky, podpredseda vlády, SMK:
-- Vstup Slovenska do NATO a EÚ sú dve odlišné veci, i keď obe majú vplyv na prípadnú ratifikáciu oboch zmlúv. Naše členstvo v NATO je o našej bezpečnosti, o bezpečnosti kapitálu v SR a naše členstvo v EÚ je skôr o ekonomických výhodách našich občanov, spoločnosti, regiónov. Členstvo v EÚ je oveľa pevnejší zväzok a je to zároveň možnosť byť pri tom, byť súčasťou globálnej veľmoci pri všetkých vážnych rozhodnutiach týkajúcich sa Európy aj globálneho súperenia.
Určitým rizikom vstupu môže byť ešte naša nepripravenosť na každodenné bytie v EÚ. Určitý šok môže vyvolať, že sa dostaneme do veľmi vyspelej spoločnosti, ktorá sa vyvíjala do dnešnej podoby niekoľko desaťročí. Rozhodne to však bude veľká výzva pre občanov, pre ekonomické subjekty. Problémom môže byť tiež neovládanie cudzích jazykov a mentalita niektorých našich občanov. Sú regióny, v ktorých očakávajú riešenia vlastných problémov od vlády. Vstup do EÚ bude veľmi dobrou školou pre každého občana. Po vstupe sa staneme jednotnou colnou zónou, to znamená, že konkurencia bude silnejšia, ale myslím si, že naša ekonomika má reálnu šancu obstáť v nej.
Karol Ondriáš, poslanec KSS:
-- Myslím, že SR bude v EÚ akceptovaná a že po prvých dvoch, troch rokoch ju budú brať ako rovnocenného partnera. Na začiatku môžu byť vízie o Slovensku dosť pokrivené, pretože nás poznajú podľa Rómov a sterilizácií, ale to sa zmení. V súčasnej situácii je podľa mňa lepšie do EÚ vstúpiť ako nevstúpiť. Keby sme nevstúpili, sú tam mnohé riziká do budúcnosti. Únia sa bude rozvíjať určitým smerom a keby sme ostali na periférii, nemali by sme takú dobrú spoluprácu, ako keď do nej vstúpime. Zatiaľ sa zdá, že východná Európa nie je dostatočne rozvinutá, aby sme sa k nej mohli utiekať. Ako riziko vidím, že o 5 až 7 rokov sa bude skupovať pôda a majetky na Slovensku a SR stratí svoju kultúrnu a národnú identitu. Ekonomické problémy prispôsobenia sa vidím tiež ako kritické. Ako pozitívum vnímam to, že sa napojíme na kultúru, informačné technológie a na vývoj krajín EÚ a že každý vysokoškolák bude mať možnosť vybrať si prácu v celej EÚ.
Vstup do NATO nepokladám za dôležitý, som proti nemu. Dokonca si myslím, že by sa to vôbec nemalo spájať dokopy. Keď si zoberieme niektoré štáty NATO ako Turecko, ktoré je členom NATO, ale nemôže sa stať členom EÚ, Nórsko sa nechce stať členom EÚ a je členom NATO. Rozhodne nespájajme EÚ a NATO.
Robert Fico, poslanec SMER:
- Slovensko na vstup do EÚ nie je dostatočne pripravené. Zdroje, ktoré budeme dostávať z fondov EÚ, nebudú plne využité. Zdá sa, že SR bude využívať len 30 % z nich, a to najmä preto, že nebude dostatok projektov a hlavne nebudú inštitúcie a mechanizmy, ktoré by boli schopné zabezpečovať využitie peňazí z európskych fondov. Obávam sa, že vstupujeme na trh ako krajina, ktorá má veľmi nízku mieru pripravenosti, čo nás ešte viac môže poškodiť predovšetkým v prvých 10 -- 15 rokoch, keď sa vôbec neočakáva žiadna zmena, ani v životnej úrovni, ani v ničom inom. Je úplne naivné domnievať sa, že dôjde okamžite po vstupe k výraznému zlepšeniu životnej úrovne. Súčasná ekonomika SR je založená na lacnej pracovnej sile. Ak niekto zakladá ekonomiku na lacnej pracovnej sile, tak súčasne zakladá aj veľmi nízku životnú úroveň. Za najväčšie riziko považujem, že naši ľudia budú postavení do prostredia, ktoré nebudú schopní zvládnuť. Očakáva sa, že SR by mohla pri tempe rastu, ktoré má, dosiahnuť životnú úroveň EÚ až okolo roku 2060 -- 2070. Samozrejme, sú aj výhody, ale v tomto okamihu vidím viac riziká ako výhody. Zabudnime na to, že v EÚ bude Slovensko dostatočne akceptované. V európskych krajinách platí, že väčšia krajina má väčší hlas, menšia menší. Takže Slovensko bude jednoznačne ťahať za kratší koniec.
Či vnímam vstup SR do EÚ ako nevyhnutnosť? Slovensko buď nechce vstúpiť do únie a bude izolované, alebo chce vstúpiť a byť súčasťou únie a zároveň veľkej Európy. V posledných piatich rokoch sa však hovorí len o tom, ako nám bude dobre, no realita je taká, že po vstupe bude horšie. Je to realita, ale iná cesta pre Slovensko neexistuje.