Minister dopravy Ivan Mikloš na tlačovej konferencii pripustil, že stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie nie je jednoznačné (v každom prípade je to len chabý výsledok takmer dvojmesačnej práce úradu), ale súčasne vyriekol verdikt. Neodporučí podpísať kontrakt na dodávku 35 ľahkých motorových jednotiek, vlakov, medzi obstarávateľom ZSSK a Konzorciom (ŽOS Vrútky a švajčiarska spoločnosť Stadler Busnang AG), pretože rozhodol tak, ako rozhodol. (Brat sem -- brat tam, zahrávať sa s preferenciami tesne pred voľbami nie je vhodné. Prepáč, Miki...) Pochybujeme, že generálny riaditeľ ZSSK Andrej Egyed by sa odvážil kontrakt podpísať... A rovnako sme zvedaví, čo odpíše prezident Rudolf Schuster svojmu švajčiarskemu kolegovi Kasparovi Villigerovi, navyše, keď sa ešte tohto roku chystá na oficiálnu návštevu Švajčiarska a koncom roka má prísť na Slovensko pán K. Villiger.
Od I. Mikloša sme sa dozvedeli, že záporné rozhodnutie je výsledkom nedostatkov na strane obstarávateľa, nedozvedeli sme sa však súvislosti prípadného pozitívneho rozhodnutia. Keďže o dodávateľovi nepadlo ani slovo, budeme zvedaví na reakciu Konzorcia, ktoré nie svojou vinou tender vyhralo. Podozrenia, rezultujúce z nedávnej rozsiahlej mediálnej kampane, vrhajúce tieň klientelizmu a korupcie na rezortného exministra (Jozefa Macejku) a premiéra Mikuláša Dzurindu, sa rozhodnutím I. Mikloša navonok rozplynuli. Napokon za zrušenie tendra bola aj strana, ktorá ho nevyhrala. Ktosi predsa len môže byť čiastočne spokojný. Ale niekto, kto možno peniaze dostal, bude ich musieť vrátiť, niekto, kto peniaze nedostal, nebude môcť s nimi rátať..., alebo, keby hádam zostával do volieb polrok, možno by sa do svojho kresla vrátil "očistený" J. Macejko? Takže, aké iné rozhodnutie sa dalo očakávať dva týždne pred voľbami?
Vedúci rezortného úradu Peter Klučka, prechádzajúci po chodbe ministerstva krátko po skončení tlačovej konferencie, sa spokojne usmieval. Možno mu dobre padlo rozhodnutie ministra, ale určite ho potešilo vyjadrenie I. Mikloša, že nie je v jeho kompetencii, aby ho odvolal. Tento horúci zemiak zostáva v rukách predsedu Úradu pre štátnu službu Ľubomíra Plaia... O štátnom tajomníkovi ministra dopravy Michalovi Balogovi však nepochopiteľne reč nebola, aj keď riešenie jeho prípadného podielu na netransparentnosti tendra je v kompetencii I. Mikloša. (Ne)odhalenie celého pozadia tejto kauzy možno ohrozí kariéru nádejného premiéra budúcej vlády Roberta Fica, ktorý aj svoje zotrvanie, zatiaľ v iluzórnom kresle predsedu vlády, podmieňuje (do konca tohto roka) zriadením osobitných tímov na odhaľovanie najzávažnejšej ekonomickej trestnej činnosti. Pripomeňme, že v prípade tendra na ľahké motorové jednotky ide o vyše 4 mld. Sk. "Srdečné" vzťahy medzi Miklošom a Ficom sú napokon verejne známe. Kto vyhrá, nevedno. Vieme však jedno, že tri súpravy IC Slovensko nespasia. Ak však I. Mikloš nad skutočnou potrebou ľahkých vlakov kladie otáznik, hoci o jej opodstatnenosti nepochybovala Mečiarova a doteraz ani Dzurindova vláda, potom nech však presadí, aby sa ministri rozvážali maximálne na Škode Octavii so štandardnou výbavou, hoci ani to určite nevyrieši problémy regionálnej železničnej dopravy.
Rozhodnutie ministra I. Mikloša rezultatívne možno je, ale platia naň podobné charakteristiky, ako na stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie, avšak s tým rozdielom, že minister si síce pred časťou verejnosti zachoval tvár, ale opoziční politici mu to iste zrátajú a voličom vysvetlia, prečo sa takto rozhodol.
StoryEditor