Na Slovensku máme vraj až 2 000 zdrojov minerálnych vôd. Z nich je zaregistrovaných zatiaľ vyše 1 600 a podľa odborníkov je predpoklad, že niektoré pramene neboli ešte ani nájdené. Písomné doklady o minerálnych vodách na našom území pochádzajú už z raného stredoveku a po prvýkrát ich dala zdokumentovať Mária Terézia. Pričinila sa tak o to, že v roku 1777 bolo opísaných 158 lokalít na Slovensku s minerálnymi prameňmi. Na takú malú krajinu, akou je Slovensko, sú počet ako aj rozmanitosť minerálnych prameňov skutočne neobvyklé. Po zmene spoločenských pomerov vtrhli podnikateľské aktivity aj do tejto oblasti, v ktorej si štát pod svojimi ochrannými krídlami ponechal a aj naďalej mieni ponechať prírodné liečivé zdroje a minerálne vody. Toto obrovské prírodné bohatstvo otvára dvere rozvoju nielen kúpeľníctva a cestovného ruchu, ale aj podnikateľom, ktorí v rokoch 1996 až 2000 do rozvoja tzv. nealko priemyslu investovali 4,2 miliardy korún a sú pripravení investovať aj ďalšie peniaze. Horúcou pôdou sa pre výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku, ako aj pre Zväz slovenských liečebných kúpeľov a žriedel, stal v posledných dňoch a týždňoch návrh zákona o prírodných liečivých zdrojoch, kúpeľoch a minerálnych vodách. V parlamente čaká na svoje druhé čítanie. Silnú ofenzívu proti vládnemu návrhu zákona spustili obe profesijné organizácie s jediným cieľom, zabrániť jeho prijatiu v predloženej podobe. Vyrukovali dokonca s tým, že vo viacerých častiach je v rozpore s ústavou, čo na druhej strane legislatívci ministerstva zdravotníctva odmietajú. Riaditeľka Inšpektorátu kúpeľov a žriedel Dária Štefanovičová nerozumie, prečo ten rozruch. Paragrafované znenie navrhnutého zákona vychádzalo podľa nej zo zásad, ktoré ministerstvu predložil zväz a proti ktorým dnes vznáša svoje námietky. Starostovia obcí a miest považujú údajne zákon za dobrý. Zatiaľ čo doteraz nemali z úhrad za odbery minerálnych vôd žiadne finančné prostriedky, podľa novej právnej úpravy by z nich mali dostať 30 percent. Sústredený boj proti zákonu môže mať korene aj v pripravených obmedzeniach, ktoré by mali ochraňovať zdroje minerálnej vody, ich výdatnosť a presné stanovenie povoleného množstva čerpanej vody. Prekračovanie odberu jej povoleného množstva vedie totiž často k znehodnoteniu a poškodeniu prameňa. Niektoré zdroje zaznamenali už pokles svojej mineralizácie. Spôsobilo to i dlhodobé prečerpávanie vody. Tak, napríklad, minerálna voda Slatina mala pred 25 rokmi mineralizáciu približne 7 000 mg/l a v súčasnosti je to len 1 400 mg/l. Zdroj vo Vyšných Ružbachoch dosahoval v roku 1985 mineralizáciu 2 300 mg/l, o 10 rokov neskôr 1 600 mg/l. Prevádzkovatelia prečerpávajú vodné zdroje práve v lete, keď je zvýšený dopyt po minerálnych vodách. Ak dnes bojujú proti prijatiu zákona, ktorým sa majú aj v tomto smere stanoviť isté pravidlá, môže to mať celkom prozaické pozadie: "Nesiahajte nám na biznis."