| Vysoká miera nezamestnanosti nie je len sociálnym problémom. Prostredníctvom vysokých nárokov na štátny rozpočet predstavuje záťaž pre hospodárstvo krajiny. Pritom tu nevystupujú len priame náklady vo forme podpory v nezamestnanosti a sociálnych dávok, ale aj oveľa významnejšia položka - strata potenciálnych príjmov verejných financií, ktoré by nezamestnaní inak odvádzali. A nie menej závažná je strata potenciálneho domáceho dopytu. Najväčším, najviac viditeľným a dlhodobým problémom v našej spoločnosti je vysoká miera nezamestnanosti. V roku 2001 u nás dosiahla najvyššiu hodnotu spomedzi všetkých krajín OECD. Vysoký deficit štátneho rozpočtu, vzrastajúci dlh v systéme zdravotného poistenia a dôchodkového zabezpečenia nie je len dôsledkom vonkajších faktorov, ako, napríklad, starnutie obyvateľstva, ale aj stále sa znižujúceho pomeru medzi tými, ktorí pracujú a tými, ktorí nepracujú a poberajú podporu. V konečnom dôsledku to nevyhnutne vedie k rastúcemu daňovému a odvodovému zaťaženiu podnikateľskej sféry, k zvyšovaniu nákladov na prácu a ďalšiemu rastu nezamestnanosti. Možno tu sledovať náznaky roztočenia inflačnej špirály: Ak výška nezamestnanosti dosiahne kritickú úroveň, ekonomika sa bez silného impulzu zvonku zákonite zrúti. Miera nezamestnanosti okolo 20 percent sa za súčasných podmienok pomaly začína blížiť ku kritickej hranici. Dôkazom je, že už nie je možné naďalej zvyšovať existujúce extrémne daňové a odvodové zaťaženie, hoci dochádza k nebývalému rastu deficitu verejných financií. Dôsledkom je zvyšujúce sa zadlženie štátu, a tým aj ďalší rast budúcich nákladov.
Pochopiteľne, situáciu je po určitý čas možné udržať pod kontrolou, ak súčasne so zvyšovaním nezamestnanosti rastie produktivita práce. Naša ekonomika však rast produktivity dosahuje len vďaka rezervám, ktoré vyplývajú z predchádzajúceho režimu, a nie je preto možné sa na ne spoliehať. Navyše, rast produktivity práce v SR dosiahol maximum v roku 1996 a odvtedy má klesajúcu tendenciu. Ďalším spôsobom, ako aj pri rastúcej nezamestnanosti odvrátiť hroziaci kolaps, je ustavičné zvyšovanie efektivity hospodárenia s verejnými prostriedkami. Aj tu existujú rezervy, ktoré sa však, až na určité pokroky, nedarí využiť. Najväčším pokrokom bola reštrukturalizácia bankového sektora. Naopak, negatívne sú skúsenosti s reformou verejnej správy, a najmä nezrealizovanie reformy dôchodkového zabezpečenia s hlavným dôrazom na kapitálové financovanie. Dôchodková reforma - efektívne východisko Práve reforma dôchodkového zabezpečenia by mohla predstavovať jedno z efektívnych východísk ako riešiť dnešný negatívny stav. A to nielen vďaka rastu efektivity hospodárenia s touto najvýznamnejšou položkou verejných financií. Reforma v potrebnom rozsahu sa však stále odkladá a hlavným ospravedlnením sú vysoké náklady. Je pravdou, že pri najradikálnejšej okamžitej reforme dôchodkového zabezpečenia sú nutné začiatočné vládne dotácie vo výške až okolo 70 mld. ročne. Treba si však uvedomiť, že uvedené "náklady" sa nestratia. Išlo by len o presun pôvodne "štátnych" peňazí do úspor obyvateľstva. A to nie takých úspor, ktoré sa veľmi rýchlo premietnu do spotreby. Ide o dlhodobé úspory, ktoré sa snažia o zhodnotenie prostredníctvom bezpečných investícií. Prirodzene by sa to malo odraziť v raste HDP a následne v znižovaní nezamestnanosti, raste miezd, s čím zase súvisí rast príjmov do rozpočtu štátu. V Čile bola podobná radikálna reforma uskutočnená a počas nasledujúcich 12 rokov tam zaznamenali až dvojnásobný reálny rast HDP. A to všetko pri reálnej úrokovej miere zhodnotenia penzijných úspor 10,7 percenta. (Doplnkové dôchodkové poisťovne v SR dosahujú pri najpriaznivejších predpokladoch reálnu úrokovú mieru okolo 1 percenta ročne.) Príčiny vysokej nezamestnanosti Vráťme sa k problému vysokej nezamestnanosti a hľadajme iné, finančne menej náročné riešenia. Najdôležitejšie príčiny vysokej nezamestnanosti sú: 1. Nízka výkonnosť ekonomiky pre pretrvávajúcu prezamestnanosť a znižovanie aktivít neefektívnych podnikov. Ich miesto postupne nahrádzajú životaschopné a dynamické malé a stredné podniky (MSP) - ktoré sa v súčasnosti stávajú hlavným zdrojom tvorby pracovných miest. 2. Vysoké bremeno daní a odvodov brániace rozvoju MSP a tvorbe nových pracovných miest. 3. Sociálna pasca. Nedostatočná motivácia niektorých nezamestnaných hľadať si prácu, pretože je príliš malý rozdiel medzi garantovanými minimálnymi príjmami a minimálnou mzdou. Táto sociálna pasca motivuje pracovať načierno. Zdeformovaný systém Základnou skutočnosťou, ktorá uvedené faktory spôsobila, je dlhodobo zdeformovaný systém sociálneho zabezpečenia. Ide o neexistujúce prepojenie medzi výškou prostriedkov, ktoré nezamestnaný poberá, a námahou, ktorú na to musí vynaložiť. Pokúsme sa načrtnúť zjednodušený príklad reformy, ktorá by odstránila spomenutý nedostatok: 1. Nezamestnaný si musí svoju dávku "odpracovať". Nie je dôležité, akú prácu vykonáva, môže ísť o verejnoprospešnú prácu. Dôležité je, aby sa pravidelne, v určitý čas, dostavoval na úrad práce a vykonával prácu podľa pokynov a aby mal dostatok času na hľadanie si zamestnania. 2. Takto "pracujúci nezamestnaný" sa aj pre úrad práce (ÚP) stáva aktívom, ktoré je možné čiastočne zhodnotiť a ponúkať ho akémukoľvek subjektu. 3. Uvedená "ponuka" pre nezamestnaného znamená, že ten namiesto pokynov ÚP v príslušnom čase vykonáva pokyny svojho nového "zamestnávateľa". Právny vzťah medzi nezamestnaným a novým "zamestnávateľom" nevzniká. 4. Nový právny vzťah vznikne len medzi príslušným ÚP a novým zamestnávateľom. Jedinou podmienkou je, aby okrem dohodnutej "ceny" úradu práce zaplatil aj prostriedky, ktoré dostane nezamestnaný "navyše" ako motiváciu. Vhodným príplatkom môže byť polovica rozdielu medzi čistou minimálnou mzdou a životným minimom (345 Sk). Príklad: živnostník potrebuje na mesiac hrubú pracovnú silu, avšak nemôže si dovoliť zamestnať nového pracovníka. Obráti sa na úrad práce, ktorý mu pracovníka "predá" za 1 000 Sk, zaplatí mesačne iba 1 345 Sk, bez povinností dodatočných nákladov a nezamestnaný miesto 3 720 Sk, ktoré by dostal ako životné minimum, dostane 4 065 Sk (životné minimum +345 Sk). 5. Dôležité je, aby "motivačný príplatok" bol pre nezamestnaného vždy rovnaký, bez ohľadu na výšku "dohodnutej ceny". 6. Ak zamestnávateľ nebude spokojný, môže kedykoľvek požiadať úrad práce o výmenu. 7. Novým zamestnávateľom nemusí byť len podnikateľský subjekt, ale, napríklad, aj nevládny občan, ktorý potrebuje pred domom odpratať sneh. Za deň práce on alebo niekto iný zaplatí (pri zohľadnení podmienok predchádzajúceho príkladu) iba 17,25 Sk (345/počet pracovných dní v mesiaci). Výhody podobnej reformy: - Finančné úspory. Reforma nepredpokladá dodatočné náklady. Naopak, do verejných zdrojov plynú nové prostriedky. - Podpora MSP, ktorým odpadne bariéra vysokých nákladov potrebných na zamestnanie pracovníka. Aj keď z pohľadu zamestnanca existuje minimálna mzda, z pohľadu zamestnávateľa odpadá. - Rast zamestnanosti podporou MSP, ako aj odstránenie sociálnej pasce. - Znovuzavedenie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných. - Pokles práce načierno, ako aj pokles nákladov na prácu. Nevýhodou je riziko neakceptácie systémovej zmeny v ponímaní funkcie sociálneho zabezpečenia zo strany obyvateľstva. Treba dodať, že dlhodobá podpora viac ako dva roky bez adekvátnej protihodnoty zo strany poberateľa, taká ako je u nás, v rozvinutých krajinách neexistuje. Zato dôsledky, ktoré tento prístup za desaťročie fungovania v našej spoločnosti zanechal, sú katastrofálne. |
StoryEditor
