Prezidentské voľby v USA sú síce ešte veľmi ďaleko a oba politické tábory sa skôr sústredia na novembrové kongresové voľby, no v Demokratickej strane sa už pomaly začal boj o kandidatúru na hlavu štátu v roku 2004. Republikáni majú v tomto prípade jasno, o dva roky s najväčšou pravdepodobnosťou opätovne nominujú súčasného prezidenta Georgea W. Busha. U demokratov sa však proti sebe asi postaví hneď niekoľko rivalov vrátane dvoch bývalých partnerov: prezidentského kandidáta z roku 2000 Al Gora a jeho viceprezidentského "spolubežca" Joea Liebermana.
Pred dvoma rokmi mali okrem jedného volebného lístka aj rovnaké politické idey, dnes je všetko inak. Najmarkantnejšie sa to prejavilo v otázke možného amerického vojenského zásahu v Iraku. Lieberman bol jedným z navrhovateľov a sponzorov rezolúcie, ktorá dala Bushovi zelenú vo vojne proti Saddámovi Husajnovi. Kľúčový pre nadchádzajúce kongresové, ale aj prezidentské voľby, bol pritom minulotýždňový Deň Krištofa Kolumba, ktorý je tradične jedným z vyvrcholení volebnej kampane. Dôležití predstavitelia demokratov sa zišli na zhromaždeniach v New Hampshire a v Iowe (v oboch štátoch sa začiatkom roka 2004 oficiálne odštartuje kampaň na prezidenta USA). V New Hampshire, kde demokratických kongresmanov podporil Lieberman, demokrati jednohlasne podporili prípadnú operáciu v Iraku. Iné to bolo v Iowe, kde sa na predvolebných zhromaždeniach zúčastňoval Gore. Bývalý viceprezident sa vyjadril, že by hlasoval proti senátnej rezolúcii a v tomto ho podporila aj väčšina zúčastnených demokratov. Gore, ktorý od pokazenej kampane v roku 2000 na verejnosti takmer nevystupoval, plánuje urobiť v nadchádzajúcich týždňoch hneď niekoľko verejných vystúpení a podľa poradcov by mal oficiálne rozhodnutie o prípadnej kandidatúre v prezidentskej kampani 2004 oznámiť v polovici decembra. Lieberman síce zdôrazňuje, že nebude kandidovať na prezidenta, ak bude kandidovať Gore, no v politike nikdy nehovor nikdy. "Ako som povedal, som Alovi veľa vďačný a spája ma s ním lojálnosť, nebudem kandidovať, ak bude Al. Ale ak nebude, pravdepodobne budem," vyhlásil pre spravodajskú televíziu Fox News prvý židovský viceprezidentský kandidát v histórii USA, no jeho slová už neboli také dôrazné ako v lete. S narastajúcim časom, ktorý si Gore ponecháva na konečné rozhodnutie, totiž rastie aj Liebermanovo odhodlanie postaviť sa do súboja za seba. Podľa jeho informácií je šanca, že Gore zrejme bude kandidovať, a tak sa zdá, že senátor viac-menej očakáva, že tentoraz bude na prvom mieste kandidátky napísané práve jeho meno.
Potenciálni prezidentskí kandidáti sa síce vzácne zhodujú v kritike Bushovej hospodárskej politiky, no aj tam sa razancia tejto kritiky radikálne líši, napríklad medzi Gorom a Liebermanom. Lieberman dokonca kritizoval Gorovu rétoriku z prezidentskej kampane 2000 v otázkach ekonomiky a označil ju za populistickú. Terčom najväčšej kritiky bol pritom Bushov rozsiahly program znižovania daní. Dnes, dva roky po voľbách, ani jeden z významných demokratov, vrátane Gora, vodcu demokratickej väčšiny v Senáte Toma Daschla a vodcu demokratov v Snemovni reprezentantov Dicka Gephardta (tiež prejavil záujem o prezidentskú stoličku), nevolajú po úplnom zastavení tohto ambiciózneho plánu republikánskej administratívy. Podľa neho sa majú odvody z daní v priebehu desiatich rokov znížiť až o 1,35 bilióna USD. Ďalší z potenciálnych kandidátov, senátor za štát Massachusetts John Kerry, na druhej strane volá po "návrate k fiškálnej zodpovednosti, ktorú sme pre túto krajinu odsúhlasili v roku 1993". Dick Gephardt kritizuje Bushovu vládu, že sa tvári akoby ekonomika USA bola v úplnom poriadku. Podľa neho musia oba tábory vypracovať nadstranícky plán oživenia národného hospodárstva. Predseda dolnej komory Kongresu USA prišiel pritom s vlastným, avšak menej radikálnym návrhom znižovania daní.
Nateraz však zostávajú pre obe strany prioritou kongresové voľby. Demokrati sa neúspešne pokúšali urobiť témou kampane Bushovu hospodársku politiku, republikáni presadili Irak a vojnu proti terorizmu. Kto bude z týchto tém profitovať, to sa Amerika dozvie už 5. novembra