Prvé desaťročie voľného pohybu tovarov a služieb v Európskej únii neprinieslo malým a stredne veľkým podnikom nijaké výhody. Záujem ponúkať výkony za hranicami svojej krajiny na území spoločného trhu v tomto období nevzrástol. Podiel stredne veľkých podnikov na exporte bol vlani taký nízky ako ešte nikdy v minulosti. K tomuto výsledku dospela audítorská spoločnosť Grant Thorton, ktorá vyhodnotila odpovede na svoj dotazník. Vlani na jeseň ho odoslala firmám zaradeným do European Business Survey, pričom sa jej ich vrátilo vyplnených takmer 50 000. Bola to už 10. takáto akcia za sebou.
Malé podniky sa neusilujú o obchody so zahraničím, lebo dávajú prednosť činnosti vo svojom bezprostrednom okolí. Firmy sa nechcú dostať do vleku veľkých zákazníkov. Asi pre 85 % malých (do 50 pracovníkov) a stredných firiem (do 250 pracovníkov) nedokáže rozvíjať obchody v zahraničí tiež preto, že im v tom bráni jazyková bariéra. Napríklad nemeckí a francúzski podnikatelia odpovedali, že 50 % z nich nedokáže rokovať o obchodných otázkach v nejakej cudzej reči. V škandinávskych krajinách je takých podnikateľov takmer 90 %. Podľa analytikov nemožno podceňovať ani kultúrne zvláštnosti. Cudzinci nebývajú často akceptovaní ako partneri. Osobitnú kapitolu v rozvoji obchodu malých firiem však tvoria veľké administratívne bariéry. Sťažnosti na ne sa nachádzajú na prvom mieste prieskumov, ktoré sa robia na túto tému už 10 rokov.
Malí a strední podnikatelia napriek tomu pokladajú európsky spoločný trh za výhodný. Poskytuje im šancu na zvýšenie obchodnej činnosti, marketingu a rozšírenie odbytu. Nevýhodou sú vyššie prevádzkové náklady. Možnosť získania kapitálu na podnikanie sa však nezmenila. Podľa väčšiny účastníkov ankety sa dosiahol opak toho, čo sa očakávalo: Spoločný trh vyhovuje viac gigantom a malým a stredným podnikateľom viac-menej sťažil prístup ku kapitálu.
StoryEditor