V Jakutsku, doslova v kúte obrovského Ruska, trvá zima osem mesiacov a kým vonkajšia teplota neklesne pod mínus 60 stupňov, tamojší obyvatelia hovoria o normálnom počasí. Nemecký denník Die Welt píše o tom, ako tamojší obyvatelia prežívajú v krutých prírodných podmienkach.
Prokop Jegorov, 68-ročný čiperný dôchodca, vlečie kusiská ľadu pred svoj dom a stavia ich na seba, akoby chcel vybudovať ľadovú stenu. Vraví: "Tu v zime nevláčime vedrá s vodou, ale vysekali sme ľadové kryhy z jazera a náš koník ich pritiahol pred dom... Keď sa chceme napiť vody, jednoducho si odsekneme z kusa ľadu."
V čase návštevy nemeckých reportérov vládol vonku mráz mínus 42 stupňov, v noci klesli teploty na mínus 52 stupňov. "Nie je to teplo, ale ani zima," tvrdí Jegorov, ktorý žije v tomto kúte Ruska v dedinke Nemjugincy s 2 000 obyvateľmi. Od diamantovej metropoly Jakutsk je to neďaleko, asi 70 kilometrov. Lietadlom sem trvá cesta z Moskvy sedem hodín a cestujúci sa musí pripraviť na šesťhodinový časový posun.
Len keď fúka ostrý ľadový vietor alebo teplota klesne pod mínus 60 stupňov, nastáva pre tamojších obyvateľov "extrémne" počasie.
Pod Jegorovovými topánkami praská ľad. Z komína jednoposchodového dreveného domčeka stúpa dym. Ich domček je súčasťou radovej zástavby. V predzáhradkách sa počas krátkeho, ale horúceho sibírskeho leta pestujú v skleníkoch paradajky a uhorky. Práve tie sa vo veľkom konzervujú a odkladajú na zimu.
Prvý sneh napadol v polovici októbra a hneď siahal po kolená. Pred treskúcou zimou chráni obyvateľov Jakutska "dubljonka", hrubý kabát z ovčej kože. Na hlavách nosia muži zvyčajne kožušinové ušianky, nohy im pred mrazom chránia "unty", topánky zo sobej kože. Do týchto topánok stačí zvyčajne už len pár vlnených ponožiek -- unty fungujú na nohách ako termosky.
Jegorov pracoval ako hlavný inžinier v miestnom kolchoze, ktorý ešte aj dnes zamestnáva 400 ľudí a výplaty dáva prednostne v naturáliách, akými sú napríklad teľacie mäso, obilie alebo hnojivo. So svojou 65-ročnou manželkou Ljudmilou býva v drevenom domčeku, ktorý si postavil pred siedmimi rokmi vlastnými rukami. Cesta k toalete -- mimochodom, vykúrenej! -- vedie cez zasnežený dvor. "Záchod v dome síce nemám, zato som si postavil peknú banju," hovorí Jegorov s hrdosťou v hlase. V ruskej saune, zvanej banja, sa dôchodca v horúcej pare do sýtosti vypotí -- a potom vybehne von. Jeho srdce musí pritom nezriedka zvládnuť teplotný rozdiel vyše sto stupňov Celzia.
Jegorovovci majú dovedna dôchodok 4 000 rubľov (125 eur), čo je na tunajšie pomery celkom slušná suma. Napriek tomu nie sú nijakí boháči. Za dve letenky do Moskvy a späť zaplatili sumu, rovnajúcu sa ôsmim mesačným penziám. Na minulosť spomínajú s nostalgiou -- za čias Sovietskeho zväzu cestovali každý druhý rok k Čiernemu moru. Takýto pobyt na teplom juhu si už dnes nemôžu dovoliť, uzatvára
StoryEditor