Maďarská občianska strana FIDESZ (FIDESZ Magyar Polgári Párt) vznikla 30. marca 1988 ako organizácia liberálne zmýšľajúcich študentov, ktorí si získali značnú popularitu predovšetkým medzi mladými ľuďmi. Prvé slobodné voľby po zmene režimu v roku 1990 však vyhrala konzervatívna pravica reprezentovaná Maďarským demokratickým fórom (MDF) a predsedom vlády sa stal József Antall. Predseda FIDESZ-u Viktor Orbán vládu tvrdo kritizoval predovšetkým za nekoncepčné ekonomické kroky. V nasledujúcich voľbách v roku 1994 však FIDESZ neuspel a Orbán uvažoval o rezignácii. Vládu zostavila postkomunistická Maďarská socialistická strana (MSZP), ktorá podpísala koaličnú dohodu s liberálnym Zväzom slobodných demokratov. FIDESZ sa spamätal z volebného neúspechu a opäť ostro kritizoval vládu za tvrdé ekonomické reformy. Strana sa otvorila pre širokú členskú základňu a bola zrušená horná veková hranica členstva 35 rokov. Nastala tiež zmena charakteru strany z liberálneho na konzervatívno-kresťansko-národný. Vo voľbách 1998 sa stal FIDESZ najväčším súperom MSZP a Orbánovci nakoniec v druhom kole socialistov tesne porazili. K víťazstvu FIDESZ-u prispela nemalou mierou osobnosť predsedu Orbána, ktorý v priamom televíznom dueli presvedčivo porazil vtedajšieho premiéra Gyulu Horna. FIDESZ vytvoril vládu s Nezávislou maloroľníckou stranou a s MDF. Orbánova vláda dokázala udržať ekonomický rast krajiny a pokračovala v prointegračnej politike. V tomto období vstúpilo Maďarsko do NATO. FIDESZ si stále udržuje vysoké preferencie a je jedným z favoritov nadchádzajúcich volieb. V čele strany stojí Zoltán Pokorni, ale kandidátom na premiéra je Viktor Orbán.
Maďarská socialistická strana MSZP (Magyar Szocialista Párt) vznikla v roku 1989 po zániku Maďarskej socialistickej a robotníckej strany (komunistickej strany) a stala sa členom Socialistickej internacionály. Postupne si vybudovala pozíciu modernej ľavicovej strany a získavala podporu čoraz väčšieho počtu voličov. Úspešná taktika MSZP a sklamanie voličov z pravicovej vlády doviedli MSZP k víťazstvu vo voľbách v roku 1994, keď získala absolútnu väčšinu. Vytvorila však koaličnú vládu so slobodnými demokratmi. Premiérom sa stal predseda strany Gyula Horn, minister zahraničných vecí poslednej komunistickej vlády, ktorý ako prvý ešte v lete roku 1989 otvoril železnú oponu pre utečencov z bývalej NDR. To mu zabezpečilo veľmi dobré kontakty na Západe, predovšetkým v Nemecku. Vláda však bola nútená pristúpiť k tvrdým ekonomickým opatreniam. Obyvateľstvo pocítilo predovšetkým tzv. Bokrosov balíček, nazvaný podľa vtedajšieho ministra financií. Ekonomická reforma bola napriek veľkým ťažkostiam dobre načasovaná a voliči vo voľbách v roku 1998 opäť masovo podporili socialistov. Na dravých mladých demokratov z FIDESZ-u to však nestačilo a prišla porážka v druhom kole volieb. Horn sa vzápätí vzdal funkcie predsedu a do čela MSZP sa postavil bývalý minister zahraničných vecí László Kovács. MSZP si aj v opozícii udržiavala dlhodobo najvyššie preferencie, ale nevyhla sa vnútorným sporom. Dlho sa hľadal predovšetkým kompromis v otázke kandidáta MSZP na premiéra. Nakoniec sa ním stal nestraník Péter Medgyessy.
Maďarské demokratické fórum MDF (Magyar Demokrata Fórum) založili v roku 1988 bývalí pravicoví disidenti. Strana ťažila predovšetkým z autority Józsefa Antalla a v prvých slobodných voľbách v roku 1990 zvíťazila, keď získala 24 % hlasov. Antall sa stal po viac ako 40 rokoch prvým nekomunistickým premiérom Maďarska. Jeho vláda sa však vyhýbala nepopulárnym, avšak nutným reštrikčným opatreniam v ekonomike a hospodárstvo krajiny sa postupne dostávalo do krízy. V roku 1993 Antall podľahol rakovine a premiérom sa stal Péter Boross. MDF však v ďalších voľbách chýbala autorita typu Antalla a u voličov neuspelo. Do vlády sa MDF vrátilo až v roku 1998, ako koaličný partner FIDESZ-u.
Zväz slobodných demokratov SZDSZ (Szabad Demokraták Szövetsége) založila v roku 1988 intelektuálna špička maďarských disidentov. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 aj vo voľbách v roku 1994 získala strana okolo 20 % hlasov. Potom však už nedokázala osloviť široké masy voličov, i keď jej jednotliví predstavitelia boli u časti verejnosti veľmi populárni. Pôvodne SZDSZ ako liberálna strana spolupracovala predovšetkým s FIDESZ-om, ale po čoraz silnejšom presadzovaní národnej myšlienky v Orbánovej strane sa ich cesty rozišli. V prípade víťazstva socialistov v nadchádzajúcich voľbách je SZDSZ pravdepodobne jediným možným koaličným partnerov MSZP. Do súboja veľkých strán liberáli v žiadnom prípade nezasiahnu, ale môžu sa stať jazýčkom na váhach pri zostavovaní budúcej vlády.
Strana maďarskej pravdy a života MIÉP (Magyar Igazság és Élet Pártja) je nacionalistickou stranou, ktorú založil známy spisovateľ István Csurka po vylúčení z MDF. Csurka považoval politiku premiéra Antalla za "málo národnú" a dostal sa s bývalým premiérom do ostrého sporu. Extrémne názory MIÉP však nenašli v roku 1994 podporu u voličov a strana sa do parlamentu nedostala. V období tvrdých ekonomických opatrení Hornovej vlády sa však zhoršovala sociálna situácia obyvateľstva a Csurkove extrémne názory sa videli časti Maďarov ako východisko. MIÉP v roku 1998 tesne prekročila päťpercentnú hranicu a stala sa po prvýkrát parlamentnou stranou.
Nezávislá maloroľnícka strana FkGP (Független Kisgazda Párt) je stranou, ktorej tradícia siaha až do roku 1902. Má najväčšiu podporu na vidieku a snaží sa obhajovať záujmy vidieckeho obyvateľstva. Po voľbách v roku 1998 sa stala FkGP koaličným partnerom FIDESZ-u.