Národná banka ušetrila vyše dve miliardy korún

Zníženie úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska v závere minulého roka o 1,5 percentuálneho bodu ušetrí vláde v tohtoročnom rozpočte niekoľko miliárd korún. "Na úrokoch zo štátneho dlhu zaplatíme asi o 2,5 miliardy korún menej, ako sme predpokladali ešte pred znížením úrokových sadzieb," povedal pre HN Jozef Mach z tlačového oddelenia ministerstva financií. Úroky z dlhu sa na rozdiel od istiny uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, z kapitoly Štátny dlh.
Z celkového dlhu 124,5 miliardy Sk, ktorý musí vláda zaplatiť v tomto roku, uhradila v prvých štyroch mesiacoch už vyše 43,5 miliardy. Dlh väčšinou splácame novým dlhom. Je to prax bežná aj vo vyspelých trhových ekonomikách. Výnimkou bol minulý rok, keď sa časť výnosov z predaja Slovenského plynárenského priemyslu použila na úhradu schodku štátneho rozpočtu (36,3 miliardy) a istiny štátneho dlhu (20 miliárd Sk).
V máji musí vláda zaplatiť rozhodujúcu časť zahraničného dlhu splatného tento rok. Ide o emisie dlhopisov z roku 1998 za 300 miliónov dolárov a 511 miliónov eur. Dolárová emisia sa zaplatí z nových pôžičiek od slovenských finančných inštitúcií, čo znamená, že dolárový dlh sa zmení na korunový. Na euro emisiu si znova požičiame v zahraničí vydaním nových dvojročných dlhopisov denominovaných v európskej mene. Manažérom emisie je investičná banka Credit Suisse First Boston. Za požičanie peňazí zaplatíme podľa Macha približne trojpercentný úrok, ktorý sa skladá z euriboru a ziskovej marže. Emisia nie je zaistená proti prípadnému kurzovému riziku, teda proti posilneniu eura. Vláda má však opciu s právom predčasného splatenia.
Celkovo nám v tomto roku zostáva teda splatiť ešte 81 miliardy korún. Táto suma sa podľa Macha môže ešte v závislosti od vývoja kurzu slovenskej koruny oproti doláru, euru a českej korune zmeniť. Vláda musí okrem spomínaných 300 miliónov dolárov a 511 miliónov eur (spolu zhruba 31,8 mld. Sk podľa dnešného kurzu NBS) zaplatiť zahraničným subjektom ďalších vyše päť miliárd korún práve v spomínaných menách. Z nich prevažnú časť tvoria záväzky bývalého Štátneho fondu cestného hospodárstva, ďalej záväzky z pôžičiek prijatých ešte bývalou ČSFR na podporu platobnej bilancie a splátky istiny úveru od konzorcia francúzskych bánk. Platí, že náklady na zahraničný dlh vzrastú pri oslabení a klesnú pri posilnení slovenskej meny. Rozhodujúce je, akú má koruna hodnotu v deň splatnosti zahraničnej pôžičky.
Celkový dlh vlády bol ku koncu marca podľa údajov z ministerstva financií 394,4 miliardy korún. Zahraničný dlh tvoril z toho necelú tretinu a bol umiestnený vo viacerých menách.
Podiel štátneho dlhu na HDP (%)
Slovenská republika Česká republika
1995 20,2 15,3
1996 19,6 13,2
1997 21,8 12,9
1998 23,6 13
1999 23,5 14,5
2000 25,3 16,7
2001 38 18,6
2002 38,2 19,5
2003 * 38,7 24,4
* predpoklad
Zdroj: MF SR, MF ČR