JUDr. Anna Jendrálová
Národná rada SR schválila 14. mája 1998 zákon o sťažnostiach, ktorý nahradil tridsať rokov starú vládnu vyhlášku o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich (č. 150/1958 Ú. v.). Zákon o sťažnostiach č. 152/1998 Z. z., účinný od 1. júna 1998, upravuje postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických a právnických osôb, adresovaných štátnym orgánom a nimi zriadeným organizáciám, obciam a nimi zriadeným organizáciám, právnickým a fyzickým osobám, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Zákon tieto inštitúcie nazýva skrátene "orgánmi verejnej správy".
Za sťažnosť sa považuje podanie, ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu alebo k ich ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. Sťažnosťou je aj upozornenie na konkrétne nedostatky, ktoré môže odstrániť zásah práve niektorého z uvedených orgánov verejnej správy. Na druhej strane sťažnosťou nie je dopyt adresovaný orgánu verejnej správy, upozornenie na nesprávnu činnosť orgánu verejnej správy, podanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní alebo podanie, ktoré sa vybavuje iným spôsobom, napríklad v trestnom konaní, exekučnom konaní, daňové veci a pod. Ak sa stane, že podanie občana nie je sťažnosťou, orgán verejnej správy vráti občanovi jeho podanie do piatich dní s poučením, že nejde o sťažnosť. Sťažnosti sa podávajú písomne alebo ústne. Ak sa ústne podaná sťažnosť nedá vybaviť hneď pri podaní, je orgán verejnej správy, ktorý prijíma sťažnosť, povinný vyhotoviť záznam, dať ho prečítať sťažovateľovi, podpísať mu a vydať mu rovnopis záznamu. Sťažnosť adresovaná na meno vedúceho alebo iného zamestnanca orgánu verejnej správy sa považuje za sťažnosť podanú orgánu verejnej správy. Ak sťažovateľ požiada, aby sa jeho totožnosť utajila alebo je takéto utajenie dôležité v záujme vybavenia sťažnosti, pri prešetrovaní sťažnosti sa postupuje bez toho, aby bolo možné identifikovať sťažovateľa. V tejto súvislosti uvádzame, že zákon ukladá povinnosť prešetrovať aj anonymné sťažnosti, avšak len v tom prípade, ak obsahujú konkrétne údaje, z ktorých je jasné, že bol porušený zákon. Nie je však potrebné podávať sťažnosti anonymne, pretože zákon zakazuje vyvodzovať voči sťažovateľovi dôsledky, ktoré spôsobili akúkoľvek ujmu. Všetky orgány verejnej správy sú povinné prijímať sťažnosti. Ak nie sú príslušné na ich vybavenie, sú povinné bezodkladne ich postúpiť orgánu príslušnému na vybavenie sťažnosti a upovedomiť o tom sťažovateľa. Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje, prípadne jej podriadená osoba. Sťažovateľ je povinný spolupracovať s orgánom prešetrujúcim jeho sťažnosť. Ak však do desiatich dní od doručenia žiadosti o spoluprácu alebo v inom určenom termíne neposkytne spoluprácu, nemusí orgán verejnej správy takúto sťažnosť vybaviť. Každý orgán verejnej správy je povinný viesť evidenciu o sťažnostiach a kontrolovať ich vybavovanie. Lehota na vybavenie sťažnosti je 30 dní odo dňa, keď bola sťažnosť orgánu verejnej správy doručená, prípadne odo dňa, keď bolo doručené oznámenie o určení príslušnosti. Ak si vybavenie sťažnosti vyžaduje súčinnosť iného orgánu verejnej správy, fyzickej alebo právnickej osoby, lehota sa predlžuje na 60 dní odo dňa doručenia orgánu verejnej správy. V prípadoch náročných na prešetrenie sťažnosti môže vedúci orgánu verejnej správy predĺžiť lehotu na jej vybavenie o ďalších 30 dní. O všetkých predĺženiach lehoty musí byť sťažovateľ upovedomený bez zbytočného odkladu. Výsledok prešetrenia sťažnosti sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením, či je sťažnosť opodstatnená alebo nie. V prípade opodstatnenej sťažnosti sa oznamujú aj opatrenia prijaté alebo vykonané na odstránenie zistených nedostatkov. Trovy, ktoré vznikli sťažovateľovi v súvislosti s podaním, prešetrením alebo vybavením sťažnosti, znáša sám sťažovateľ.
StoryEditor