Moslimská svetová liga, Svetové zhromaždenie moslimskej mládeže, Medzinárodná islamská podporná organizácia -- to je niekoľko najznámejších saudskoarabských dobročinných organizácií. V celej krajine je ich však dobrých tristo. Až do udalostí z 11. septembra 2001 prakticky nejestvovali kontrolné mechanizmy, ktoré by umožnili sledovať tok nimi spravovaných finančných prostriedkov. Najnovšie už všetky charitatívne spolky predkladajú výročné správy a podliehajú aj dozorným orgánom. Zmizli anonymné schránky v mešitách, platby v hotovosti sú zakázané a vláda prijala osobitný zákon proti praniu špinavých peňazí. Pravda, pokiaľ ide o pôsobenie zahraničných pobočiek týchto organizácií, kontrola je zatiaľ neúčinná.
Názornú predstavu o množstve peňazí, ktoré tieto organizácie dostávajú, si možno utvoriť z údajov hovorcu Svetového zhromaždenia moslimskej mládeže Alího al-Katábího. Uviedol, že jeho nadácia ročne dostane až 50 miliónov dolárov, ktoré sú však v súčasnosti sčasti zablokované. "Za tým tušíme USA," hovorí.
O dobrovoľnosti týchto krokov však možno oprávnene pochybovať. Pod tlakom je totiž aj samotná kráľovská rodina, ktorá patrí medzi najväčších mecenášov všetkých islamských dobročinných spolkov. Osobitný pozor si dáva najmä od augusta, odkedy čelí žalobe vo výške 870 miliárd eur! Žalobu spoločne podali pozostalí po obetiach atentátov z 11. septembra 2001. Zdôvodnenie: peniaze zo saudskoarabských zdrojov boli použité v antiamerickej kampani a osoh z nich mala aj organizácia Al-Kajdá. Na ilustráciu, v polovici 90. rokov dávala Saudská Arábia na zahraničnú pomoc až 6 % hrubého domáceho produktu. Nie náhodou sa preto rijádska vláda ocitla pod tlakom medzinárodného spoločenstva -- a aby kritiku zmiernila, snaží sa o prenesenie tlaku na jednotlivé islamské dobročinné organizácie. (hn/gaf)