Včera sa však v Žiline konalo aj mimoriadne valné zhromaždenie SeVS, ktoré odvolalo terajších 9 členov dozornej rady, ktorých nominoval Fond národného majetku SR. Namiesto nich zvolilo nových 9 členov, pričom šiesti budú zastupovať samosprávy a traja zamestnancov spoločnosti. Akcionári však neodsúhlasili zmenu stanov spoločnosti. Podľa zdroja, ktorý nechce byť menovaný, SeVS sa zrejme zachová v terajšej podobe. V čase uzávierky mimoriadne valné zhromaždenie ešte prebiehalo.
"Naštartovali sme rozdelenie SeVS a nezabráni nám v tom ani ďalšie valné zhromaždenie. S mojím názorom súhlasí 60 percent akcionárov, pretože súčasná vodárenská spoločnosť je neefektívna a zbytočná," povedal žilinský primátor Ján Slota. Každá zo šiestich nových samostatných vodárenských firiem podľa neho bude mať vlastný zdroj, úpravňu i rozvody vody. Ako dodal, ich žilinsko-kysucká vodárenská spoločnosť bude fungovať samostatne a bude efektívnejšia ako terajšia SeVS.
S rozdelením spoločnosti nesúhlasí skupina akcionárov okolo primátorov Litovského Mikuláša Alexandra Slafkovského a Považskej Bystrice Ľuboša Lackoviča. Podľa nich jednotná SeVS bude môcť lepšie garantovať rozvoj regiónu ako celku. "Postup akcionárov na riadnom valnom zhromaždení vyvolala ich dezorientácia po vystúpení niektorých ich kolegov. Podpísalo sa pod to aj zloženie akcionárov na riadnom i mimoriadnom valnom zhromaždení," povedal Lackovič.
Severoslovenská vodárenská spoločnosť má v súčasnosti rozpracované štyri veľké projekty, na ktoré získala podporu z fondu ISPA. Je to rekonštrukcia a rozšírenie kanalizačnej siete na Liptove, v Turci, Žiline a v Považskej Bystrici. Celkové náklady predstavujú 2,2 miliardy korún, pričom polovicu investícií má pokryť ISPA, štvrtinu štátny rozpočet a zvyšok vodárenská spoločnosť. "Zmodernizujeme si technické vybavenie, znížime znečistenie Váhu a získame na tom aj ekonomicky. Naše projekty podporila Európska komisia aj preto, že riešia problematiku životného prostredia na väčšom území. Do takýchto projektov možno ísť len s veľkými vodárenskými firmami," zdôraznil riaditeľ SeVS Jozef Štefaňák.
Slota s týmto názorom nesúhlasí. Peniaze z fondu ISPA podľa neho prídu aj po rozdelení SeVS, podobne aj banky budú akceptovať manažmenty nových vodárenských spoločností. Slota a primátor Martina Stanislav Bernát nesúhlasia ani so vstupom zahraničného investora do SeVS, resp. samostatných vodárenských firiem. Aj toto vyčítajú terajšiemu vedeniu Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti.
Jediná vodárenská spoločnosť, ktorá sa má deliť
Severoslovenskú vodárenskú spoločnosť založil v apríli 2003 Fond národného majetku SR, ktorý bol do prevodu akcií na 385 miest a obcí jej jediným vlastníkom. Spoločnosť má základné imanie 4,9 miliardy korún. Najväčším akcionárom je mesto Žilina. Na Slovensku je to jediná regionálna vodárenská spoločnosť, ktorej časť akcionárov presadzuje jej rozdelenie.
Aktuálny stav prevodu akcií vodárenských spoločností na samosprávu | ||
Celkový počet obcí |
Prevdené akcie (%) | |
Bratislavská |
142 |
98,6 |
Trnavská |
95 |
100 |
Stredoslovenská |
531 |
99,2 |
Západoslovenská |
482 |
94,8 |
Severoslovenská |
385 |
100 |
* V Podtatranskej a Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti nie sú prevedené akcie pre problémy systému v Centrálnom depozitári cenných papierov. | ||
Zdroj: FNM SR |