Jednotliví ministri môžu sami svojim ľuďom udeľovať previerky na najnižší stupeň utajenia vyhradené. A to bez toho, aby im do toho hovoril NBÚ ako garant ochrany utajovaných skutočností. Je to v poriadku?
-- Vyplýva to tak z platnej legislatívy -- vedúci rezortu môže v podstate rozhodnúť o umiestnení človeka, ktorý má stupeň utajenia vyhradené. To je reálny stav.
Prečo nemôže najnižší stupeň preverovať NBÚ?
-- Veľmi by to skomplikovalo situáciu napríklad ministerstvu vnútra, kde je mnoho policajtov práve na tomto najnižšom stupni. Treba si uvedomiť, že v súčasnosti je v previerkovom procese na vyššie stupne (dôverné, tajné a prísne tajné), ktoré vykonáva NBÚ, okolo 24-tisíc ľudí. Ak by sme mali robiť aj najnižší stupeň, bolo by to možno dvojnásobne viac -- a tam by už vznikali časové problémy a v práci tých rezortov by mohli vzniknúť komplikácie.
Vzniká tu však možnosť "ukryť" ľudí, ktorí by reálne nemali šancu prejsť previerkou NBÚ?!
-- To už je na zodpovednosti vedúceho príslušného úradu. Treba im však určitým spôsobom dôverovať -- veď sú to šéfovia ústredných orgánov štátnej správy. Navyše zákon jasne hovorí, za akých podmienok nemôže mať osoba prístup k utajovaným skutočnostiam -- a to musí rešpektovať aj štatutár, ktorý udeľuje stupeň vyhradené.
Niektorí experti pochybujú, či vedúci úradu rezortu, na rozdiel od NBÚ, vie dostatočne vyhodnotiť bezpečnostné riziko tej-ktorej osoby?!
-- Každý rezort má svoje bezpečnostné pracovisko. Tí ľudia sú vyškolení a sú v kontakte s NBÚ.
Máte informácie, že by previerky na stupeň vyhradené dostávali aj bývalí príslušníci komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB)?
-- Takéto informácie nemáme. Každý prípad je však posudzovaný individuálne.
Podľa dostupných informácií v našich diplomatických kruhoch pôsobia aj ľudia s minulosťou v ŠtB, no napriek tomu majú previerky. Ako je to možné?
-- Pri bezpečnostnej previerke sa vždy posudzuje kvalita spolupráce s ŠtB. Aj čo sa týka vedomej spolupráce -- je možné, že takáto osoba sa zaviazala na dobrovoľnú spoluprácu, podpísala záväzok, ale nikdy v živote nedala ani jednu informáciu, neurobila žiadnu tajnú schôdzku, a ani keď odišla do zahraničia neplnila žiadne úlohy. Toto ani nemôžeme nazvať nejakou aktívnou vedomou spoluprácou. Na druhej strane si zoberme človeka, ktorý ani nemusel mať podpísanú vedomú spoluprácu, ale jeho informačná výslednosť bola na ohromujúcej úrovni -- bol veľmi aktívny a spolupracoval viac ako ten, ktorý mal podpísaný oficiálny záväzok. Išlo naozaj o individuálny a diferencovaný proces.
Môže teda osoba, ktorá figuruje v archívoch ŠtB ako vedomý agent, dostať od NBÚ previerku?
-- Áno, máme aj takýto prípad. Vždy treba posúdiť reálnu úroveň spolupráce, jej výslednosť a ohrozenie, ktoré zo strany konkrétneho človeka hrozí pre ochranu utajovaných skutočností.
Nemôže byť rizikom už len fakt, že vo vzťahu k ŠtB podpísali nejaký záväzok?
-- Z nášho pohľadu nie -- samozrejme, pri posúdení všetkých faktov, ktoré máme k dispozícii. Naozaj je rozdiel medzi bývalým agentom, ktorý má vo svojom spise 600 strán, mnoho informačných materiálov, kontaktov na ľudí, ktorých využíval a medzi človekom, ktorého raz či dvakrát navštívili na pracovisku, podpísal mlčanlivosť či spoluprácu, ale nikdy viac sa už s ľuďmi z ŠtB nestretol a na nikoho nedonášal. Preto to treba posudzovať citlivo a individuálne.
Dá sa vôbec z materiálov ŠtB, z ktorých mnoho bolo skartovaných, vyčítať objektívna kvalita spolupráce človeka s bývalou tajnou službou?
-- Určite. Tie informácie sa dajú v tých materiáloch vyhľadať. Navyše naše rozhodnutie v konečnom dôsledku ešte posudzuje poslanecká odvolacia komisia. Takže v rámci NBÚ je tá kontrola a objektivita zabezpečená.
Je možné definovať, prečo osoba s minulosťou v ŠtB je bezpečnostne riziková pre utajované skutočnosti?
-- To nie je priamo otázka na NBÚ, bolo to v zákone vyhodnotené ako riziko. Okrem toho existujú aj smernice NATO, ktoré na určitých záležitostiach trvá.
Neraz sa objavuje názor, že človek, ktorý pred rokom 1989 pôsobil v diplomacii a často cestoval do zahraničia, musel bezpodmienečne podpísať s ŠtB spoluprácu. Je to poľahčujúca okolnosť?
-- NBÚ nerozlišuje pri posudzovaní minulosti preverovanej osoby takéto alternatívy. Je jedno, či ide o človeka z rezortu hospodárstva, vnútra či zahraničných vecí.
HN v uplynulých dňoch poukázali na skutočnosť, že na niektorých našich veľvyslanectvách stačí, ak majú ich pracovníci iba previerky na najnižšom stupni vyhradené. Môže to prakticky znemožniť komunikáciu s partnermi, ktorí majú informácie s vyšším stupňom utajenia. S tým NBÚ nemá žiadny problém?
-- NBÚ nebude zaujímať stanovisko k otázkam, ktoré sú plne v kompetencii rezortných šéfov. Sú to ich rezorty, za ktoré nesú odbornú i politickú zodpovednosť. Až prax ukáže, či problémy, ktoré ste načrtli, vzniknú. A možno samotné prostredie, v ktorom títo ľudia budú pôsobiť, dá signál, že to nebolo správne rozhodnutie a nakoniec sa bude musieť stupeň utajenia musieť zvýšiť. Je však tiež možné, že počas ich pôsobenia sa k nim nikdy nedostane ani jedna informácia vyššieho stupňa.
NBÚ môže priebežne kontrolovať aj bezpečnostnú spoľahlivosť ľudí, ktorí už previerku dostali. Narazili ste na niekoho, u koho sa táto spoľahlivosť časom zmenila a stal sa rizikom pre utajované skutočnosti?
-- Áno, aj na takéto problémy prichádzame a následne dotyčnú osobu prehodnotíme. Ale nie je to nič, čo by ohrozilo tento štát.
Keď ste sa začiatkom roka stali novým riaditeľom NBÚ, avizovali ste, že si na úrade urobíte audit. Čo odhalil?
-- Audity boli vykonané, ale sú pod stupňom utajenia. Prijímame určité opatrenia, ktoré smerujú k stabilizácii úradu. Nebude však nasledovať žiadne obviňovanie ani napádanie nikoho. Aj audit preukázal, že v prípade rozhodovacieho procesu sa v celej histórii NBÚ nič dramatické neudialo.
V minulosti bolo okolo NBÚ až priveľa politiky. Pocítili ste za necelý rok, čo ste vo funkcii, nejaký politický tlak na vašu osobu?
-- Nedochádza k žiadnemu takémuto tlaku. Úrad má navyše veľmi dobré kontrolné mechanizmy, ku ktorým má prístup tak koalícia, ako aj opozícia. Nikto si žiadne ovplyvňovanie ani nedovolí -- nemôže mať totiž istotu, že sa o tom tá druhá strana nedozvie.