Na parížskom štadióne Stade de France sa už zajtra začnú 9. majstrovstvá sveta v atletike (23. 8. - 31. 8.), ktorých úspešne zvládnutie by malo domácim organizátorom pomôcť k úspešnej kandidatúre na usporiadanie letných olympijských hier v roku 2012. Tieto predpoklady priznal pre francúzsky L'Équipe aj generálny riaditeľ celého šampionátu Essar Gabriel. "Aj keď nám teraz ide predovšetkým o atletiku, je pravda, že úspešné zvládnutie tejto akcie by mohlo priblížiť olympiádu k Parížu," uviedol Gabriel, ktorý je súčasne aj členom vedenia organizačného výboru parížskej olympijskej kandidatúry. Francúzski organizátori preto nenechali nič na náhodu a po počiatočnom vlažnom diváckom záujme rozbehli rozsiahlu reklamnú kampaň, po ktorej zmizlo z pultov už takmer pol milióna vstupeniek. Štadión so 75-tisícovou kapacitou je tak už pár hodín pred slávnostným otvorením vypredaný na 80 percent. Podľa odhadov odborníkov malo každý deň vidieť šampionát na svojich televíznych prijímačoch aj ďalších pol miliardy (!) divákov. Rovnako rekordný je aj rozpočet podujatia - 59 miliónov eur (podľa súčasného kurzu takmer 2,5 miliardy Sk!), podľa organizátorov sú však všetky príjmy na jeho vyrovnanie už zaistené.
V Paríži bude viac ako 1 900 športovcov z 203 krajín okrem zisku titulov majstrov sveta či 46 kolekcií medailí bojovať aj o finančné prémie v celkovej výške 7,2 milióna USD. Čerství šampióni zinkasujú po 60-tisíc dolárov, o polovicu menej pripadne vicemajstrom sveta, bronzoví medailisti si zasa polepšia o 20-tisíc. Odmeny za umiestnenia sa v postupnosti 15 000 - 10 000 - 6 000 - 5 000 a 4 000 USD budú vyplácať až do ôsmeho miesta, v štafete je pre zlatých medailistov určených 80-tisíc USD. Medzinárodná atletická federácia (IIAF) okrem týchto prémií navyše vypísala finančný bonus 100-tisíc dolárov pre každého nového svetového rekordéra. Počet nových svetových maxím sa však v posledných rokoch neustále znižuje, na posledných troch šampionátoch sa rekordné tabuľky menili iba raz (Michael Johnson v behu na 400 m).
Pozíciu najúspešnejšej výpravy bude z MS spred dvoch rokov z Edmontonu obhajovať výprava USA (9 - 5 - 5) pred druhou reprezentáciou Ruska (6 - 7 - 6) a treťou Keňou (3 - 3 - 1). V hodnotení jednotlivcov bola najúspešnejšia americká šprintérka Marion Jonesová (2 - 1 - 0), ktorá bude v Paríži pre materské povinnosti iba v úlohe televíznej komentátorky. Už v zajtrajšom úvodnom súťažnom dni zasiahne do bojov aj kvarteto slovenských reprezentantov - guliar Milan Haborák (kvalifikácia od 8.30, prípadné finále od 19.25), kladivári Libor Charfreitag, Miloslav Konopka (kvalifikácia od 9.00) a bežkyňa Lucia Klocová (rozbehy na 800 m od 17.25).
Finálový program - zajtra: chôdza na 20 km M (8.30), guľa M (19.25), 10 000 m Ž (20.15), nedeľa: chôdza na 20 km Ž (9.30), záver sedemboja Ž (18.35), 10 000 m M (18.35), 100 m Ž (19.45).

Svetové rekordy v histórii MS
MS 1983 Helsinky (2)
400 m Jarmila Kratochvílová (ČSSR) 47,99 s
štafeta 4x100 m USA (King, Gault, Smith, C. Lewis) 37,86 s

MS 1987 Rím (2)
100 m Carl Lewis* (USA) 9,93 s
výška: Stefka Kostadinovová (Bulharsko) 209 cm

MS 1991 Tokio (3)
100 m Carl Lewis (USA) 9,86 s
diaľka Mike Powell (USA) 895 cm
4x100 m USA (Cason, Burrel, Mitchel, C. Lewis) 37,50 s

MS 1993 Stuttgart (5)
400 m prek. Sally Gunnellová (Brit.) 52,74 s
110 m prek. Colin Jackson (Brit.) 12,91 s
trojskok Anna Birjukovová (Rus.) 15,09 m
4x100 m USA* (Drummond, Cason, Mitchell, Burrell) 37,40 s
4x400 m USA (Valmon, Watts, Reynolds, M. Johnson) 2:54,29 min

MS 1995 Göteborg (4)
trojskok Jonathan Edwards (Brit.) 18,16 m
trojskok Jonathan Edwards (Brit.) 18,29 m
400 m prek. Kim Battenová (USA) 52,61 s
trojskok Inessa Kravecová (Ukr.) 15,50 m

MS 1997 Atény (0)
nebol prekonaný žiadny svetový rekord

MS 1999 Sevilla (2)
žrď Stacy Dragilová* (USA) 460 cm
400 m Michael Johnson (USA) 43,18 s

MS 2001 Edmonton (0)
nebol prekonaný žiadny svetový rekord.