Psychológovia považujú za hlavnú príčinu páchania samovrážd rozrušenie všetkých tradičných sociálnych väzieb. V modernej spoločnosti totiž hrozí väčšie riziko, že sa ľudia nestotožnia s nejakou skupinou im blízkych ľudí, a zo spoločnosti vznikne len nesúrodý súčet indivíduí, v ktorom je nemožné nájsť si svoje miesto.
Významnú úlohu pri predchádzaní samovraždám, najmä mladých ľudí, zohráva teda pocit zakotvenosti v živote, zmysel vlastnej existencie, rozvoj náboženského cítenia a tiež pocit spoločenskej užitočnosti. Z celospoločenského hľadiska existuje významná závislosť od spôsobu života, uznávaných hodnôt a platnosti noriem, ktorých absencia vyvoláva pocit neistoty, deprivácie a sociálnej nezakorenenosti. K nárastu počtu samovrážd dochádza najmä v obdobiach náhlych spoločenských zmien a zlomov, keď tieto normy prestávajú platiť.
Zvýšený záujem o páchanie samovrážd vstúpil do spoločenských vied s teóriou anómie francúzskeho mysliteľa Emila Durkheima. Anómia je v tejto sto rokov starej, ale v mnohom ešte stále aktuálnej, teórii stavom absencie spoločenskej súdržnosti, vyvolaným novou deľbou práce v modernej spoločnosti. Narastajúce rozdiely v životnom štýle a myslení narúšajú základné sociálne vlastnosti človeka a jeho tendencie k súdržnosti s ostatnými.
Durkheim v tejto súvislosti rozlišuje tri druhy samovrážd. K anomickým samovraždám dochádza v dôsledku porušenia sociálnej rovnováhy, keď prestávajú platiť záväzné formy správania a súdržnosť skupiny či celej spoločnosti sa rozpadá. Egoistická samovražda je, naopak, motivovaná len pretrhnutím väzieb jednotlivca k iným ľuďom. Podľa Durkheima však existujú aj samovraždy altruistické, charakteristické zdôrazňovaním pocitu identity so sociálnou skupinou, ktorý vedie až k rozhodnutiu obetovať za skupinu vlastný život.