Komunistický režim Fidela Castra nevynechá ani jednu príležitosť, aby sa nepokúsil zmierniť dosah obchodného embarga, ktoré na "ostrov slobody" uvalili Spojené štáty v roku 1962 po tom, čo Havana znárodnila majetok amerických firiem pôsobiacich na Kube. Sankcie sa dostali i na program rokovaní, ktoré v Havane minulý týždeň viedla delegácia Európskej únie vedená generálnym sekretárom belgického ministerstva zahraničných vecí Janom De Bockom, ktorého krajina v súčasnosti EÚ predsedá. De Bock po rozhovoroch so šéfom kubánskej diplomacie Felipom Perezom Roquom oznámil, že obidve strany vytvorili podmienky na "obnovenie politického dialógu na veľmi užitočnej úrovni, a to bez akýchkoľvek predchádzajúcich podmienok". Dialóg únia zmrazila vlani v súvislosti s pokračujúcim porušovaním ľudských práv, ktorého sa havanskí vládcovia dopúšťajú. Kuba zostáva jedinou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá s EÚ neuzavrela zmluvu o ekonomickej spolupráci.
Únia si buduje pozície pre budúce investície
Napriek pomerne chladným vzťahom medzi Havanou a Bruselom si viaceré členské krajiny EÚ, ako sú Španielsko, Francúzsko, Taliansko či Nemecko, budujú na karibskom ostrove solídne pozície pre prípad, že by Castrov režim jedného dňa padol. Svedčí o tom okrem iného i fakt, že polovica zahraničných turistov, ktorí karibský ostrov každý rok navštívia, pochádza z krajín európskej pätnástky. Kubánsky minister zahraničných vecí cez víkend vyjadril obavy, že Spojené štáty embargo ešte sprísnia, len čo sa zo zorného poľa americkej diplomacie dostane terajší boj proti medzinárodnému terorizmu. Valné zhromaždenie OSN prijalo začiatkom decembra rezolúciu, v ktorej vyzvalo Spojené štáty na ukončenie embarga, pre Washington zostanú však podobné výzvy irelevantné, kým Kuba nepodnikne zásadné kroky v oblasti ľudských práv. Za dokument, ktorý bol prijatý i v predchádzajúcich deviatich rokoch, hlasovalo 167 krajín, proti boli iba USA, Izrael a tichomorské Marshallove ostrovy. Kuba sa snaží o zmiernenie embarga všetkými prostriedkami. Washington odmietol v piatok návrh Havany, že odškodní americké firmy, ktorým Castrov režim kedysi zhabal majetok, práve výmenou za ukončenie sankcií. Administratíva prezidenta Georga W. Busha na druhej strane ponúkla Havane, že bude môcť nakúpiť lieky a potraviny v hodnote 30 mil. USD, aby tak Kuba mohla aspoň čiastočne nahradiť škody, ktoré na ostrove minulý mesiac narobil hurikán Michelle. Terajšie hospodárske ťažkosti však nezabránili kubánskemu režimu, aby v nedeľu neoslávil pompéznou vojenskou prehliadkou výročie dňa, keď sa pred štyridsiatimi piatimi rokmi vylodilo na ostrove 56 revolucionárov, aby na čele s Castrom začali ozbrojený boj proti vláde diktátora Fugencia Batistu.