StoryEditor

Vízia paneurópskeho dopravného systému

23.11.2004, 23:00
Rozšírenie Európskej únie v máji 2004 zmenilo rámcové podmienky pre spoločnú politiku infraštruktúr a spoluprácu v dopravných koridoroch. Popri tom, že sa naďalej uskutočňovali a rozvíjali aktivity vzťahujúce sa na dopravné koridory, prijala EK v rokoch 2003 a 2004 aj nové rozhodnutia o smeroch vývoja transeurópskych sietí v doprave (TEN-T), ktoré sa bezprostredne týkajú prác na 10 "helsinských" dopravných koridoroch.

Celoeurópske dopravné koridory (Pan-European transport corridors) patria medzi najvýznamnejšie európske projekty. Sú aj témou diskusie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV).
Rozšírenie zoznamu prioritných projektov z roku 1996, návrh nových možností financovania cez EÚ a nové formy lepšej koordinácie - to sú nové rámcové podmienky celoeurópskej politiky o dopravných infraštruktúrach. Vznikli nové plány zakotviť koncepciu dopravných koridorov do politiky o infraštruktúrach EÚ. V rámci diskusie o budúcnosti TEN-T bolo požadované väčšie úsilie pre realizáciu integrovanej dopravnej siete, ktorá efektívne zapojí aj nové členské štáty. Do popredia by malo vystúpiť vzájomné pôsobenie dopravných spôsobov a spoločne by sa malo posilniť financovanie pomocou spoločného fondu pre transeurópske dopravné siete. Vytvorenie dopravnej infraštruktúry predpokladá vyskúšať nové formy financovania, priznať väčšiu prioritu ochrane životného prostredia a sociálnej a ekologickej istote, ako aj zachovať pri realizovaní spoločnej európskej dopravnej siete skúsenosti z helsinských koridorov. Dôležité bude, aby sa zohľadnila prístupnosť dopravných liniek medzi regionálnymi dopravnými sieťami, transparentnosť v informáciách, zlepšená konzultácia a sociálny dialóg v postupoch i zlepšená koordinácia všetkých akcií. Veľký význam má koordinácia práce riadiacich výborov v 10 helsinských koridoroch a štyroch dopravných oblastiach (PETRAs: Barentsovo more - Európa - Arktické more - Čiernomorská oblasť - Stredomorská oblasť - Jadranské more (Iónske more).
Európska únia prisúdila vysokú prioritu budovaniu funkčnej dopravnej infraštruktúry v oblasti Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Srbska a Čiernej Hory. Aktívne sa pracuje na dohode o výstavbe hlavných dopravných transeurópskych ciest, predovšetkým smerom k východným susedným štátom, Ruskej federácii, Čiernomorskej oblasti a na Balkán. Pre priestor Stredomoria je vypracovaný projekt na vytvorenie dopravnej siete Európa - Stredomorie. Skúma sa potreba dopravných sietí pre Turecko.
Vízia paneurópskeho dopravného systému ponúka aj Slovensku veľkú šancu. Svedčí o tom vybudovanie nových spojení v koridoroch:
- IV (Berlín - Bratislava - Istanbul),
- V. (Benátky - Bratislava - Žilina - Košice - Sarajevo),
- VI. (Gdansk - Žilina - Ostrava),
- VII. (Bratislava - Konstanca).
Projekty koridorov
Koridor I. : Helsinki - Tallin - Riga - Kaunas - Klaipeda - Varšava - Gdansk -
Kaliningrad
Koridor II. : Berlín - Poznaň - Varšava - Brest - Minsk - Smolensk - Moskva -
Nižný Novgorog
Koridor III. : Berlín - Drážďany - Wroclav - Katovice - Krakov - Ľvov - Kyjev
Koridor IV.: Berlín - Drážďany - Nuremberg - Praha - Brno - Viedeň - Bratislava -
Györ - Budapešť - Arad - Craiova - Bukurešť - Konstanca - Sofia -
Plovdiv - Thessaloniki - Omenio - Istanbul
Koridor V.: Benátky - Terst - Kopar - Ľubľana - Maribor - Budapešť - Užhorod -
Ľvov - Kyjev - Bratislava - Žilina - Košice - Rijeka - Záhreb - Osijek -
Ploce - Sarajevo
Koridor VI.: Gdansk - Torun - Poznaň - Grudziadz - Varšava - Zebrzydowice -
Žilina - Ostrava
Koridor VII.: Bratislava - Györ - Gonyu - Rousse - Lom - Konstanca
Koridor VIII.: Durres (Albánsko) - Tirana - Skopje - Bitola - Sofia - Dimitrovgrad -
Burgas - Varna
Koridor IX.: Helsinki - Vyborg - St. Peterburg - Pskov - Moskva - Kaliningrad -
Kyjev - Ljubasevka - Odesa - Kišiňov - Bukurešť - Vilnius - Kaunas -
Klaipeda - Minsk - Alexandroupolis ć Dimitrovgrad - Ormenio
Koridor X. : Salzburg - Graz - Záhreb - Belehrad - Nis - Veles - Thessaloniki -
Bitola - Skopje - Ľubľana - Maribor - Budapešť - Belehrad - Novi Sad
- Sofia - Veles - Florina - Via Egnatia
Kalendárium
23. - 24. 11. 2004 - zasadnutie Sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú
technológiu
24. - 25. 11. 2004 - zasadnutie Sekcie pre zamestnanie, sociálne záležitosti a občianstvo
30. 11. 2004 - zasadnutie Sekcie pre hospodársku a menovú úniu a hospodársku a sociálnu
súdržnosť
15. - 16. 12. 2004 - plenárne zasadnutie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Po vstupe Slovenska do EÚ narástol význam informácií o postupne sa tvoriacich pravidlách formujúcich podnikateľské prostredie a ekonomických podmienkach v EÚ. Prostredníctvom novej rubriky Hospodárske a sociálne fórum EÚ ponúkame takéto informácie čitateľom HN. V spolupráci so SOPK prinášame informácie z agendy EHSV. Na rokovaniach najvyšších orgánov výboru sa zúčastňuje predseda SOPK Peter Mihók.
Podrobnejšie informácie o agende EHSV je možné získať na www.esc.eu.int alebo e-mailom: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/europa, menuAlias = europa, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
26. apríl 2024 14:24