Pred pätnástimi rokmi najstaršia alma mater na svete, Bolonská univerzita, udelila čestný doktorát hlavnému predstaviteľovi Pražskej jari Alexandrovi Dubčekovi. Prečo práve jemu?
Bolo to v roku deväťstého výročia založenia Bolonskej univerzity a s touto významnou udalosťou bol spojený bohatý program s mnohými oslavami. Fakulta politických vied sa rozhodla oceniť osoby, ktoré na vlastnej koži trpeli za prácu v prospech ľudských práv a humanity. Preto sa veľa diskutovalo, ktoré osobnosti by mohli byť pre také ocenenie najvhodnejšie. Po diskusii sa pozornosť sústredila na dvoch ľudí, ktorí v tom čase ešte trpeli za svoje ideály. Boli to Alexander Dubček a Nelson Mandela.
Boli ste to práve vy, kto navrhol Dubčeka. Bol od začiatku vaším jediným kandidátom?
Bol som vtedy dekanom fakulty politických vied. V diskusii s kolegami zazneli mnohé ďalšie návrhy. Išlo o osoby, ktoré bojovali za slobodu a pracovali v prospech demokracie, nikto z nich však už v tom čase nemusel trpieť za svoj osobný postoj ako práve Dubček. Mysleli sme si tiež, že by bolo ešte potrebné vyslať výrazný signál do niektorých častí sveta, zvlášť za železnou oponou, a potom, naopak, tzv. tretiemu svetu. Preto sme sa nedokázali zhodnúť jednomyseľne na žiadnom inom mene, iba pri Dubčekovi nastala úplná zhoda, potom trochu menšia u Mandelu.
Pôvodne mal byť doktorát Dubčekovi odovzdaný počas veľkej slávnosti k deväťstému výročiu Bolonskej univerzity. Prečo ju dostal až na slávnostnom začiatku akademického roka?
Deväťsté výročie sa v Bologni oslavovalo 18. septembra 1988. Rátalo sa s účasťou približne štyristo rektorov a mnohých ďalších osobností z celého sveta. Mysleli sme si, že si tento deň uctíme aj v prítomnosti Alexandra Dubčeka. Československá vláda však nedala súhlas na jeho vycestovanie. Rokovania s Prahou sa potom konali v auguste a septembri v zložitom období vzťahov medzi Talianskom a Československom. V tých rokoch sa čoraz viac ľudí otvorene zhodovalo na odsúdení sovietskej intervencie. Aj preto bola Dubčekova cesta po Európe, no najmä po Taliansku veľmi potrebná. S odstupom času si myslím, že sa československá vláda zrejme obávala, že odchod Dubčeka v mesiacoch (okolo výročia intervencie) by mohol oživiť spomienky na august. Preto sa proti Dubčekovej ceste najprv postavila. My sme veľmi naliehali, a napokon sa podarilo dosiahnuť kompromis - november. Považ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.