Podľa dostupných informácií na Slovensku je asi 165 druhov potravín, ktoré obsahujú zložky alebo ktoré sú produktom geneticky modifikovaných organizmov. Schválenie zákona o využívaní genetických technológií a genetických organizmov bolo mimoriadne dôležité. Táto oblasť má strategický význam na európsky priemysel a poľnohospodárstvo i jeho celkovú konkurencieschopnosť, lebo niekoľkonásobne dokáže v blízkej budúcnosti zvýšiť produkciu.
Prijatá legislatívna norma, zákon o genetických technológiách a genetických organizmoch, umožňuje vstup zahraničných investorov do oblasti biotechnológií, lebo vytvára jasne definované legislatívne prostredie. Zároveň zabezpečuje ochranu obyvateľov na prísnom európskom štandarde. Normy na posudzovanie prípadných rizík platné vo vyspelých európskych štátoch sú odteraz platné aj u nás. V zákone je ustanovená komisia pre biologickú bezpečnosť, v ktorej okrem príslušných odborníkov majú zastúpenie aj členovia mimovládneho sektora.
Čo bude prínosom zákona
Verejnosť však veľmi intenzívne vníma početné medializované vyjadrenia zástupcov environmentálnych skupín, najmä ich niekedy zjednodušené negovanie všetkého, čo súvisí s génovým inžinierstvom. Väčšina odbornej verejnosti z odboru biotechnológií, pri prijímaní zákona o geneticky modifikovaných organizmoch v Národnej rade SR na jej januárovej schôdzi, bola silne ovplyvňovaná skupinou, ktorá vytušila príležitosť blysnúť sa úvahami o potrebe vyvarovať ľudstvo pred týmto pokrokom. Aj mimoriadne slabý záujem o tento legislatívny proces u našich odborníkov, o ktorých je vo svete mimoriadny záujem, spôsobil, že ľudia vnímali skôr "katastrofické scenáre" ako racionálne jadro tohto perspektívneho obdobia. Všeobecná nedôvera odborníkov k veľakrát zbytočne spolitizovanému legislatívnemu procesu, navyše ovplyvnenému lobingom, sa dá ospravedlniť, ale je na škodu kvality prijímaných zákonov. Téma biotechnológií už natoľko zaujala verejnosť, že sa o nej diskutuje čoraz častejšie. Aj pomerne krátke zastavenie pokroku môže mať pre krajinu veľmi nepríjemné následky. Všetky výdobytky pokroku sa dnes okamžite využívajú. Do výroby a obchodu sa okamžite investujú veľké prostriedky. Kto ich vie využiť, ten vyhráva. Od okamihu, keď miera poznania priemerného Európana dospela až k praktickému využitiu biotechnologických vynálezov, spustila sa kampaň, ktorá robí z vedcov v tejto oblasti nebezpečné indivíduá, ktoré chcú zmeniť pozemský život na nepoznanie. Dvadsiate prvé storočie už je označované ako génové storočie. Európa, pochopiteľne, jej vyspelejšia časť, sa už prebúdza. Genetike sa začína pripisovať veľká budúcnosť. Nezriedka veľké osobnosti európskej politiky si dovolili označiť vývoj v tejto oblasti za určujúci pre budúce hodnotenie vyspelosti spoločnosti. Nepochopenie tejto dejinnej podstaty, ktorú prinesú biotechnológie aj na starý kontinent, a prezentovanie rôznych povrchných, ale zato katastrofických vízií nasmerovaných proti ich zmyslu prinesú vážnu politickú chybu a s ňou i hospodársku ujmu.
Vzorom najprísnejšie legislatívy
Kam sa podela osveta rezortu ministerstva životného prostredia, ktorá by schvaľovaniu takého zákona mala predchádzať? Kam sa podeli odborníci a vedecké autority, ktorých majú vládne inštitúcie osloviť? V súvislosti s prerokúvaným vládnym návrhom zákona o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov je potrebné upozorniť na množstvo formulácií, ktoré sa počas legislatívneho procesu do finálneho textu dostali rôznymi cestičkami. Do znenia návrhu zákona sa dostali formulácie, ktoré prakticky znemožňujú všetku činnosť s geneticky modifikovanými organizmami. Pôvodný vládny návrh zákona bol pripravovaný za intenzívnej konzultácie a pod gesciou európskych partnerov z Holandska a Talianska. Na jeho znení sa podieľa aj domáca odborná verejnosť, ktorá dala právnej predlohe zodpovedajúcu terminológiu. Predpokladaný návrh zákona vychádza z nemeckého a rakúskeho modelu, ktoré patria v Európe k najprísnejším. Tvorcovia zákona to odôvodňujú príbuznosťou právneho systému. Nemusí to vždy znamenať aj obsahovú totožnosť. SR patrí k jedným z posledných stredoeurópskych štátov, kde zákon o GMO (geneticky modifikované organizmy), ako aj génový zákon, ešte chýbal.
Kto stojí za kampaňou proti genetike
Za negatívnou kampaňou proti GMO sú aj niektoré komerčné záujmy (znevýhodnenie konkurencie podhodením informácie, že v jej výrobkoch sú GMO produkty). Záujem zviditeľniť sa pre niektoré mimovládne organizácie (Greenpeace a ďalší). V EÚ neexistuje jednotná legislatívna norma, existujú len príslušné direktívy komisie. Národné legislatívy môžu byť rigoróznejšie. V poslednej verzii zákona (v legislatívnej rade?) sa do znenia génového zákona dostali formulácie, ktoré by prakticky znemožnili všetku prácu s GMO. Vďaka konsenzu v poslaneckej snemovni boli prijaté také pozmeňovacie návrhy, ktoré posunuli legislatívu v oblasti genetiky na pomerne dobrú európsku úroveň, signalizujúcu vedeckú a "technologicko-legislatívnu" úroveň krajiny. Napr. OECD monitoruje a vyhodnocuje stav legislatívy v oblasti biologickej bezpečnosti. Jasné legislatívne prostredie je podmienkou pre investorov. Biotechnológie sú dnes z hľadiska investorov jednou z najatraktívnejších oblastí. V tomto smere aj zlá legislatíva je lepšia ako žiadna. Pre vlastný vedecko-technický rozvoj je potrebné mať tiež legislatívne ošetrené prostredie. Biotechnológie môžu byť pre SR jedným z rozhodujúcich inovačných impulzov na riešenie súčasných problémov.
Rekombinantné DNA vo svete
Nové biotechnológie vznikli objavom technológie rekombinantných DNA v roku 1973. Boli to práve vedci, ktorí prví upozornili na potenciálnu možnosť zneužitia tejto technológie. Preto sa v roku 1974 v konferenčnom komplexe Asilomar konala konferencia, kde okrem vedeckej komunity boli aj právnici. Tu bolo prijaté tzv. moratórium na všetky experimenty využívajúce túto technológiu. Perspektíva, ktorú nová oblasť mala pred sebou, viedla k prehodnoteniu tohto rozhodnutiu a k vypracovaniu pravidiel pre experimenty. Tak vznikol prvý tzv. génový zákon. V USA administratíva pochopila, o akú strategickú oblasť pôjde. Materiál spracovaný pre senátorov s názvom Recombinant DNA Technology mal vyše 1 000 strán, kde bola prístupnou formou vysvetlená podstata, ale aj "strategická" dôležitosť pre USA. V priebehu 28 rokov využívania geneticky modifikovaných organizmov nedošlo k žiadnemu preukázanému ohrozeniu ľudského zdravia, resp. prírodného prostredia. To bolo aj dôvodom, že sa niekoľkokrát prehodnotila kategorizácia jednotlivých experimentov s GMO. Jednotlivé typy experimentov boli presunuté do kategórií s nižším režimom bezpečnostných opatrení. Využívanie génových technológií viedlo k zrodu nových liečiv ako ľudského inzulínu, rastového hormónu, vakcín, ktorých prínos je obrovský. Polemika o modifikovaných mikroorganizmoch prebiehala hlavne v odborných kruhoch a širšia verejnosť do nej bola zapojená minimálne.
Nová verejná diskusia o využívaní GMO vznikla v druhej polovici 80. rokov. Otvorili sa otázky spojené predovšetkým s vysádzaním geneticky upravených poľnohospodárskych plodín a z nich vyrobených potravín. Do vecnej stránky problému vstúpili politické otázky, a to predovšetkým nadvýroba potravín v Európe a ochrana pred lacnejšími poľnohospodárskymi produktmi z USA. Súčasný stav, keď legislatívne opatrenia, ale hlavne verejná mienka prakticky znemožňujú využívanie GMO v poľnohospodárskej výrobe na území EÚ (a väčšine pristupujúcich krajín), predstavitelia jednotlivých krajín a Európskej komisie stoja pred dilemou, ako ďalej, aby ekonomika EÚ nebola ukrátená o prínosy, ktoré využívanie agrobiotechnológií môže priniesť (a už dnes prináša v USA). Množstvo materiálov, ktoré dnes bežne používame a ktoré pochádzajú z klasických surovín, sa budú vyrábať na biobáze. Až 50 percent palív bude produkovaných na základe uhlíka z biologických zdrojov. To je šanca pre ľudstvo, aby sa nevyčerpali fosílne zdroje, ktoré sú, samozrejme, už sú limitované. Uhlíkaté zdroje sa dostanú multiplikačne do obehu. A toto je perspektíva, ktorú poskytujú biotechnológie GMO.
Paranoja rizika?
Väčšina neinformovanej alebo nesprávne informovanej slovenskej verejnosti je proti GMO. Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Franz Fischler a komisár pre zdravie a ochranu spotrebiteľov David Byrne vo svojich posledných vystúpeniach opakovane vyzvali európskych politikov, aby sa správali zodpovedne a nepodľahli tlaku populistov. David Byrne na významnom európskom fóre v Bruseli vystúpil s prejavom výstižne nazvaným "Riziko verzus prínosy" a hneď na úvod nastolil otázku, či sme ohrození, že nás ovládne "paranoja rizika". Vieme sa zachrániť pred "dyslexiou rizika"? Dokážeme zvládnuť zvýšenú záťaž z hrozby neurčitého rizika? Tieto tri otázky podľa vyjadrenia komisára Byrna nie sú provokáciou, ale ako s plnou vážnosťou uviedol, sú výsostne určené politikom, aj to politikom veľkého formátu. Aj keď nevynecháva verejnosť. Každý rok sú príčinou smrti asi 40-tisíc občanov na európskych cestách automobilové havárie. Napriek tejto smutnej štatistike nepoznáme kolektívnu paranoju, ktorá by dopravu autom označovala za rizikovú, a pokračoval: "Podľa mojich vedomostí nikto neprišiel o život preto, že jedol modifikované potraviny. Ľudia sa už roky živia takto upravenými potravinami v Spojených štátoch bez akýchkoľvek zreteľných problémov. V Európe pociťujeme stav, ktorý môžeme nazvať psychóza z geneticky modifikovaných organizmov. Členské štáty EÚ svojho času zablokovali nové povolenia GMO od roku 1998 v rámci testovania a obchodovania s rastlinami a potravinami, čo je však neudržateľná pozícia."
Byrne obzvlášť upozornil na to, že ak sa má v tejto oblasti dosiahnuť pokrok, treba ustúpiť od tejto taktiky. Celú túto kampaň nazval komisár EÚ výstižne "iracionálnymi slzami". Zároveň situáciu označil za nešťastnú, ktorá má vážny dosah na európsky priemysel a poľnohospodárstvo. Vyspelá Európa v marci 2001 vytvorila novú legislatívu, ktorá je uvoľnenejšia a transparentnejšia pri aplikácii a prístupe k GMO. Porada ministrov európskej pätnástky zaviazala Európsku komisiu ísť v tejto strategickej oblasti významne dopredu. Pri preberaní štafety v júni tohto roku Švédskom je v programe nosným bodom práve oblasť vývoja a využívania génových manipulácií.
Slovensko má odborné i vedecké zázemie, ktoré sa tu formovalo desiatky rokov. Pre informáciu, boli sme určujúcou krajinou východného bloku, ktorá -- tak ako povedzme Spojené štáty pre Západ -- vykonávala výskum a vývoj v oblasti GMO pre celé RVHP. Prečo silou-mocou chceme teraz tento náskok stratiť a zaostať za svetom?
StoryEditor