Európska únia sa o nových členov spomedzi postkomunistických krajín rozšíri až k 1. máju 2004. Vyplýva to zo včerajších rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ a kandidátskych štátov. Pôvodne sa predpokladalo, že EÚ sa rozšíri 1. januára 2004. Včerajšie uznesenie má charakter návrhu a k jeho formálnemu potvrdeniu dôjde až na decembrovom summite únie v Kodani.
Posun termínu rozšírenia EÚ nevidí šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan tragicky. "Ten posun by pre nás nemal znamenať dramatické problémy," povedal pre HN. "Mali sme záujem najmä o tri veci: chceme byť plnoprávnymi účastníkmi medzivládnej konferencie, chceme, aby sa naši obyvatelia zúčastnili na voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2004 a máme záujem na tom, aby sa neskorší termín negatívne neodrazil na finančných súvislostiach nášho vstupu do únie. Vyzerá reálne, že nám EÚ v týchto oblastiach vyhovie," dodal Kukan.
Ministri zahraničia členských a kandidátskych krajín včera rokovali o stave prístupových rokovaní, ktoré sa majú uzavrieť v období jedného mesiaca.
Komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen však šéfov diplomacií kandidátskych krajín schladil, keď vyhlásil, že nemôžu od Bruselu očakávať žiadne ďalšie ústupky. Ide najmä o skrátenie prechodného obdobia pre priame poľnohospodárske platby, postupné nabiehanie príspevkov do rozpočtu, či zmeny celkovej sumy vyčlenenej zo štrukturálnych fondov na podporu regiónov. "Chcel by som podčiarknuť, že priestor pre negociácie je limitovaný. Sme na sklonku historickej reunifikácie Európy. Nastal čas na záver niečoho, čo, dúfam, budú konštruktívne a plodné rokovania. Výsledky bruselského summitu sú však nenegociovateľné," zdôraznil Verheugen. Kandidátske krajiny však aj napriek tomu očakávajú aspoň čiastočnú flexibilitu.
Kukan napriek týmto vyhláseniam očakáva od EÚ určitú flexibilitu, najmä pokiaľ ide o posilnenie prostriedkov na rozvoj vidieka a na budovanie systému vonkajších schengenských hraníc, ktoré budú po vstupe SR do EÚ na hraniciach s Ukrajinou. "O týchto veciach chceme ešte rokovať a domnievame sa, že tam nie sú dvere zabuchnuté a je možné ešte niečo dosiahnuť," povedal Kukan pre HN. "S priamymi platbami a dĺžkou prechodného obdobia to bude zložitejšie, ale aj o týchto veciach chceme rokovať," dodal.
"Dúfam, že uvidíme pri rokovaniach určitú flexibilitu zo strany EÚ," vyhlásila poľská ministerka pre európsku integráciu Danuta Huebnerová. Desať kandidátskych krajín pritom požaduje ústretovejší prístup zo strany Bruselu najmä v otázke priamych poľnohospodárskych platieb či rozpočtovej pomoci. Poľsko, najväčšia z kandidátskych krajín, stojí na čele štátov požadujúcich EÚ o upravenie jej návrhu o rozfázovaní priamych platieb farmárom v období desiatich rokov so štartovacím balíkom 25 percent zo súčasnej úrovne EÚ . "Spoliehame sa na kratšie obdobie a vyššiu úroveň počiatočných priamych platieb," vyhlásila Huebnerová.
Dánsko ako predsednícka krajina na rokovaniach navrhlo, aby sa dátum rozšírenia z 1. januára 2004 posunul na 1. mája. Tým sa získa viac času na ratifikáciu zmluvy o pristúpení nových krajín. Len v Belgicku ju musí odsúhlasiť sedem parlamentných zhromaždení. Po včerajšom kole rokovaní Dánsko vypracuje návrh konečnej dohody s jednotlivými kandidátskymi krajinami.
Predsedovia vlád desiatich krajín tzv. laekenskej skupiny (Česko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus, Maďarsko, Slovinsko a Slovensko), kandidujúcich na vstup do EÚ, sa už minulý týždeň vo Varšave zhodli, že príspevky ich štátov do európskej pokladnice by sa mali rozložiť na určité časové obdobie. "Čistá rozpočtová pozícia nových členských štátov musí byť lepšia, než ich pozícia pred vstupom," hovorí sa v spoločnom vyhlásení. Podľa predsedu poľskej vlády Leszeka Millera je vytvorenie systému, ktorý by príspevky časovo rozfázoval, "plne oprávnené v súvislosti s časovým rozvrhnutím priamych platieb".