Aký vývoj zaznamenal parlamentarizmus na Slovensku po roku 1990?
-- Je nevyhnutné v tejto súvislosti pripomenúť, napríklad, zánik ústavne deklarovanej a v praxi uplatňovanej vedúcej úlohy jedinej politickej strany (KSČ a na Slovensku KSS), nahradenie väčšinového volebného systému volebným systémom proporcionálnym, zavedenie politickej plurality, ktorej výrazom bol vznik rôznorodých politických strán, predstavenie priamej demokracie, zavedenie združovacieho a zhromažďovacieho práva občanov a ďalšie. Zákonodarný orgán v SR sa stal skutočne demokraticky utváraným zastupiteľským zborom a vytvorili sa predpoklady na budovanie parlamentnej demokracie aj v našej krajine.
Kam smerujeme, čo sa týka politického systému?
-- Osobne som presvedčený, že aj napriek kritike, ktorej je podrobované množstvo vznikajúcich a zanikajúcich politických strán, sa politický systém u nás vyvíja správnym smerom. Môj názor sa opiera najmä o postupné dotváranie a spresňovanie vzájomných vzťahov medzi parlamentom, vládou a prezidentom SR, budovanie nezávislého súdnictva a vznik nových a potrebných ústavných inštitúcií. Situácia je však o niečo odlišná v zaostávajúcej kryštalizácii spektra politických strán.
Z čoho, podľa vás, vyplýva nestabilita a nevyprofilovanosť politických strán?
-- Počet, úspešnosť, a tiež aj životnosť politických strán -- tak v Slovenskej republike, ako aj v každom ďalšom demokratickom štáte -- do značnej miery závisí od postoja samotných občanov. Nemám na mysli iba frekvenciu uplatňovania ich ústavného práva zakladať politické strany a združovať sa v nich, no najmä ich schopnosť akceptovať skutočnosť, že v politických stranách sa občania združujú na základe rovnakých predstáv o "umení riadiť štát", a nie na riešenie iba skupinových či dokonca osobných záujmov. Žiadna politická strana nedokáže existovať bez podpory samotných občanov. Ich schopnosť, či na druhej strane neschopnosť, rozpoznať to, či v prípade konkrétnej politickej strany ide skutočne o združenie občanov, ktorých spájajú konkrétne hodnoty a predstavy o riadení štátu alebo ide iba o združenie jednotlivcov presadzujúcich vlastné záujmy, do značnej miery predurčuje, aké politické strany aj v Slovenskej republike získavajú ich podporu.
Ako stabilitu politického systému ovplyvnili doterajšie zmeny volebného systému?
-- Máte pravdu v tom, že volebný systém vplýva na stabilitu politického systému v každej krajine. Aj v našej krajine platí, že proporcionálny volebný systém je demokratickejší minimálne v tom zmysle, že sa v ňom uplatňuje podstatne väčší počet hlasov voličov ako vo väčšinovom volebnom systéme, ktorý sa zasa na druhej strane vyznačuje väčšou stabilitou, až konzervovaním určitého rozloženia politických síl. Slovenská republika, po mnohých desaťročiach nadvlády jednej politickej strany, zaviedla v roku 1990 pri voľbách do SNR, takpovediac, klasický proporcionálny volebný systém, doplnený o možnosť odovzdávania štyroch preferenčných hlasov kandidátom uvedeným na kandidačných listinách jednotlivých politických strán. Tento systém vytáral predpoklady na rýchle uplatnenie zavedenej politickej plurality. Do dnešného dňa bol zákon o voľbách do SNR celkovo 8-krát menený. Pri zákone o voľbách do orgánov samosprávy obcí z toho istého roku sa zákonodarca rozhodol pre uplatnenie jednoduchého väčšinového modelu. Hlavným motívom uvedeného rozlíšenia bola snaha o zohľadnenie rozdielov v uplatňovaní zastupiteľskej demokracie na celoštátnej a miestnej úrovni. Po tom, ako sa v roku 2001 zriadili samosprávne kraje, zákon o voľbách do ich orgánov prevzal prakticky v nezmenenej podobe rovnaký väčšinový volebný systém.
Opäť sa otvorila diskusia medzi zástancami väčšinového a proporcionálneho volebného systému.
-- Konflikt medzi zástancami väčšinového a proporcionálneho volebného systému možno do značnej miery nazvať konfliktom medzi funkcionalistickým a demokratickým princípom. Známa Hansard Society for Parliamentary Government vo Veľkej Británii vypracovala v roku 1976 a predložila do Snemovne obcí britského parlamentu analýzu jednotlivých volebných systémov. Za výhodu väčšinového volebného systému označila jeho pomerne stabilnú podporu jednej politickej strany v parlamente pre vládu, je jednoduchý pre chápanie bežného občana a na jeho základe sa utvára priamy, a často aj osobný vzťah medzi voličmi a ich zástupcami v jednotlivých volebných obvodoch. Ako jeho nevýhodu však označila nespravodlivú reprezentáciu, ktorej základom je jednoznačná podpora pre "najväčšiu organizovanú menšinu" a tiež to, že väčšinový volebný systém podporuje realizáciu kontradiktórnej (protichodnej) politiky, keďže opozícia navrhuje, a keď sa dostane k moci aj realizuje, vo väčšine prípadov protichodné politické riešenia. Následkom je kontradiktórny vývoj krajiny, ale aj to, že krajným frakciám sa vnútri jednotlivých politických strán priznáva značne silnejší vplyv než je to v rámci proporcionálneho volebného systému. Väčšinový systém pritom diskriminuje aj malé politické strany a neprimerane zvýhodňuje dve najväčšie politické strany, vo väčšinovom systéme rozhoduje menšina, tento systém favorizuje politické strany s koncentrovanou podporou na regionálnej úrovni a pôsobí diskriminačne voči ženám a menšinám. Nárast využívania proporcionálneho volebného systému a jeho jednotlivých techník sa všeobecne spájal s bezprostredným výsledkom politického vývoja dvadsiateho storočia, poznamenaného značným množstvom politických subjektov reprezentujúcich rozličné skupiny a záujmy občanov a tiež aj celkovo zvýšeným záujmom o ochranu menšín. Vzhľadom na to, že práve politické systémy európskych štátov zväčša charakterizuje existencia viacerých politických strán, je iba pochopiteľné, že ich väčšia časť sa rozhodla práve pre jeho využívanie (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Holandsko, Nórsko, Turecko, Španielsko, Švajčiarsko, Rakúsko a mnohé ďalšie).Tradícia uplatňovania proporcionálneho volebného systému v Slovenskej republike sa, aj napriek niektorým unáhleným výrokom politikov a novinárom natoľko osvedčila, že návrat k väčšinovému systému by predstavoval krok späť. Možno však uvažovať o prepracovaní súčasného proporcionálneho volebného systému (napríklad aj zvýšením váhy preferenčných hlasov voličov) zavedením väčšinového volebného systému s alternatívnym hlasovaním (návrh sme s kolegom Oroszom predložili už pri schvaľovaní zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov), alebo kombinovaným volebným systémom, aký sa uplatňuje v NSR, Taliansku alebo Maďarskej republike.
Ste za postupné zmeny volebného systému alebo za radikálnu a komplexnú zmenu?
-- Osobne sa prikláňam radšej k postupným riešeniam, ktoré umožnia pochopiť ich obsah všetkým občanom.
Počas tohto volebného obdobia sa nepodarilo, okrem jednej novely upravujúcej deformácie podmienok na existenciu koalícií z roku 1998, presadiť vo volebnej legislatíve žiadne zásadné zmeny. Prečo?
-- V snahe skvalitniť volebný systém sme spolu s kolegom Orozsom v minulom volebnom období vypracovali a predkladali prakticky všetky návrhy noviel volebných zákonov. Žiaľ, viacerí členovia vládnej koalície mali vždy dostatok výhovoriek, aby ospravedlnili svoju neochotu a nezáujem o riešenie tohto problému.
Ako hodnotíte z tohto uhla pohľadu pravidlá pre súčasné voľby?
-- Aj napriek možným zlepšeniam, azda okrem účasti súkromných médií vo volebnej kampani, tieto pravidlá zodpovedajú európskym štandardom.
O hlasy voličov sa uchádza rekordné množstvo politických strán, v porovnaní s rokom 1998 (17) až 26. Nebolo by vhodné sprísniť kritériá na vznik politických strán a ich účasť vo voľbách?
-- Navrhovali sme to, no zhruba pred rokom náš návrh na zmeny vo volebnom zákone odmietli práve tí, ktorí sa dnes pri predvolebnej kampani dovolávajú ich realizácie. Stačí sa pozrieť na volebné programy HZDS, SNS, PSNS, Smeru či KDH.
StoryEditor