Keď na konci šesťdesiatych rokov 20. storočia Vladimír Mináč písal svoje slávne Dúchanie do pahrieb a pri pohľade do ďalekej i celkom nedávnej minulosti dvíhal naše biedne národné sebavedomie, označil Slovákov za ľudí práce: "Viem, že náš prínos do dejín sveta je skromný. Ale ak sa raz budú merať dejiny civilizácie spravodlivo, čo znamená podľa práce, ktorú kto do nich vložil, potom sa nemusíme báť: narobili sme sa vyše práva." No áno, vždy znova a znova sme v minulosti stavali svoje divými nájazdníkmi a inými harcovníkmi vypálené a rozrumené obydlia (naposledy po fašistickom plienení) a aj vďaka príslovečnej slovenskej pracovitosti sme pretrvali.
Hneď v ďalšom odseku Mináč odhaľuje slovenskú biedu: "Náš skutočný a dôvodný smútok je obsiahnutý v niekoľkých slovách: K...
Zostáva vám 85% na dočítanie.