Dôvodov, pre ktoré slovenské ženy podnikajú a chcú podnikať, je niekoľko. Podľa skúsenosti je to najmä nespokojnosť s vlastným postavením, odmeňovaním a obmedzovaním kreativity v súčasnom zamestnaní. Ďalšími dôvodmi sú nedostatok perspektívy odborného rastu, nevyužitie ich kvalít na pracovisku, nuda a zlá kvalita nadriadených. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim rozhodnutie žien vstúpiť do podnikania je aj túžba stať sa ekonomicky nezávislou a presvedčenie o potrebe využitia osobnej flexibility.
Výraznú úlohu pri tomto rozhodovaní však hrajú aj strata zamestnania a slabé vyhliadky na trhu pracovných príležitostí. "Nezanedbateľným faktorom je tiež možnosť pracovať doma, čím sa im vytvára priestor zorganizovať si prácu tak, aby sa mohli venovať i výchove detí a vedeniu domácnosti," dodáva Elvíra Chadimová z Top centra podnikateliek.
Podnikanie ako posledná možnosť
Podľa Gabriely Dunajčíkovej z nadácie Integra, ženy zvlášť v chudobnejších regiónoch berú podnikanie ako poslednú možnosť zárobku. Niektoré museli podľa generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu Violy Kromerovej zobrať osud rodiny do svojich rúk, keď ich manželia stratili zamestnanie.
Pridáva príklad z úplne iného súdka. "Stretli sme sa aj s požiadavkou úspešného podnikateľa, ktorý chcel svojej manželke kúpiť firmu, aby sa tiež mohla realizovať, keď on celé dni nie je doma. K nám sa prišiel poradiť o tom, aký predmet podnikania by mal zvoliť, v čom by mohla mať jeho žena úspech," dopĺňa.
Popri ekonomickom zabezpečení rodiny a sebarealizácii za ďalší nosný dôvod podnikania žien označuje riaditeľ martinského Regionálneho poradenského a informačného centra (RPIC) Ľuboš Gottwald založenie rodinnej firmy a snahu o zabezpečenie budúcnosti svojich deti. "Ženy majú záujem podnikať, lebo im spoločnosť veľa príležitostí na existenciu neprináša," sumarizuje Viera Grenčíková z občianskeho združenia Vedam Žilina.
Mužské problémy
Ženy i mužov trápia v podnikaní viaceré rovnaké problémy. Medzi pretrvávajúce bariéry podnikania zaraďuje Chadimová napríklad veľké administratívne zaťaženie, nízku vymožiteľnosť práva, ako aj stále sa meniacu legislatíva. U žien za najväčšiu bariéru možno podľa nej považovať absenciu služieb. "Je ich málo a sú drahé. Je to spojená nádoba, chýbajú zdroje na ich rozbeh, platí totiž pravidlo, že čím je služieb viac, tým stúpa ich kvalita a klesá ich cena. V dôsledku toho si ich viac žien môže dovoliť a širšie sa potom môže venovať aj podnikaniu," vysvetľuje Chadimová.
Za ďalšiu prekážku podnikania považuje Dunajčíková nedostatočnú legislatívnu ochranu drobných podnikateľov, ale aj slovenský pohľad na podnikanie, ktoré sa často vníma ako zdroj rýchleho, a hlavne nečestného zbohatnutia. Tiež by sa podľa nej malo Slovensko zbaviť istých rodových stereotypov. "Ak žena podniká v mužskej profesii, alebo ak jej podnikanie prestáva byť drobným a rastie, začína istým spôsobom prekážať. Tu musí prísť na pomoc veľa ženskej diplomacie, taktu a šarmu," dopĺňa.
Začínajúcim podnikateľkám podľa Gottwalda často chýba sebavedomie. Viaceré vzhľadom na dlhoročnú starostlivosť o maloleté deti stratili nielen komunikačné schopnosti, ale i pracovné návyky. Reálnou prekážkou podnikania je podľa neho aj minimálna možnosť získania kapitálu, ale aj nesúhlas jej najbližšieho okolia s takouto realizáciou.
Dôraz na účesy
Podľa žien podnikateliek sú veľmi stereotypné aj praktiky médií. O podnikateľkách a manažérkach najčastejšie hovoria len v ženských stĺpcoch. Vzdelané ženy sú často podceňované. V rozhovoroch s nimi nie sú novinári často zvedaví na ich názory o problematike, ale zaujímajú sa skôr o ich účesy, šaty a rodinné záležitosti. Ženám na presadenie sa nestačí len ich odbornosť a vzdelanie. Deficitom je aj nedostatok klubov, kde by sa mohli ženy stretávať a vymieňať si skúsenosti.