Pripravovaná novela zákona o voľbách do NR SR ešte pred zverejnením paragrafového znenia čelí kritike. Ľudovej únii sa nepozdáva, že novela volebného zákona z dielne ministerstva vnútra je opäť založená na pomernom volebnom systéme a nie na väčšinovom. ANO, SDKÚ a HZDS pred voľbami hovorili o potrebe zmeniť volebný systém na väčšinový. Z parlamentných strán, naopak, KDH, SMK a KSS sú za zachovanie pomerného systému.
Koľko volebných krajov?
Podľa poslanca Ladislava Polku pripravovaná novela porušuje pravidlo rovnosti volebného práva, keď územie Slovenska rozdeľuje na štyri volebné kraje, pričom v nich nie je ani približne rovnaký počet voličov. V parlamente preto chcú ľudovci presadiť zmenu na osem volebných celkov. Táto iniciatíva sa pravdepodobne stretne s podporou zo strany koaličných ANO a SMK, ktorým sa návrh so štyrmi obvodmi nepozdáva. Opozičný Smer avizoval, že novelu z dielne ministerstva vnútra nepodporí a príde s vlastným návrhom. Jeho súčasťou má byť zmena na zmiešaný volebný systém, keď 75 poslancov by vzišlo zo súčasného pomerného systému a 75 z volieb v jednomandátových obvodoch. Smer navrhuje zvýšiť kvórum na vstup do parlamentu pre jednu stranu z 5 na 7 %, pre koalície by bolo kvóru 10 až 12 %. V jednomandátových okrskoch navrhuje Smer pre kandidátov bez podpory parlamentných strán požiadavku predložiť petíciu s tisíc podpismi a zaplatenie kaucie vo výške 50-tisíc korún, pre politické strany vo volebných krajoch navrhuje kauciu 200-tisíc korún.
Problematické kaucie
S najväčším odporom najmä zo strany malých politických subjektov sa však stretla požiadavka zaviesť volebnú kauciu pre parlamentné voľby. Predseda Strany zelených na Slovensku (SZS) Pavel Petrík už avizoval, že ak zákon s kauciami prejde, SZS je rozhodnutá podať podnet na Ústavný súd SR, pretože jej predstavitelia sa domnievajú, že ide o zásah do občianskych práv.
Politológ Ľuboš Kubín z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied považuje zavedenie inštitútu kaucie do budúcnosti za perspektívny. Zábezpeka by podľa neho mala spĺňať funkciu administratívneho poplatku a nemala by mať podobu volebnej prekážky. Vo Veľkej Británii je podobný poplatok vo výške 1 000 libier. "Myslím, že zábezpeka vo forme kaucie by mohla byť zavedená, otázna však je požiadavka percentuálneho zisku vo voľbách, kedy sa kaucia vráti a to, či navrhovaná suma nie je pri súčasnej situácii menších politických strán takou zásadnou prekážkou, ktorá by obmedzovala politickú súťaž," povedal Kubín pre HN.
Skúsenosti z Čiech
Prípadom volebných kaucií sa v minulosti zaoberal aj Ústavný súd v ČR. Ten odmietol návrh zrušiť kaucie vo výške 20-tisíc Kč v prípade volieb senátorov. V roku v roku 1996 najskôr odobril a v roku 2000, naopak, ÚS ČR zrušil volebné kaucie v prípade parlamentných volieb. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je povinnosťou štátu, aby umožnil účasť na voľbách do parlamentu stranám, ktoré boli zákonným spôsobom zaregistrované. Podľa súčasnej úpravy musia v ČR kandidujúce strany a koalície v každom kraji zložiť príspevok na volebné náklady vo výške 15-tisíc Kč (210-tisíc za celú republiku).