Fyzickou činnosťou športového typu sa ľudia v priemyselnej spoločnosti bránia proti dôsledkom sedavého spôsobu života, na ktorý sú viac-menej odsúdení. Pohyb mobilizuje ich schopnosti, ktoré vzhľadom na moderný spôsob a práce ležia ladom, a doprajú si, naopak, odpočinok v oblastiach, ktoré príliš vyťažuje ich pracovné nasadenie.
Význam športových aktivít požíva už od antických čias -- s istou výnimkou v stredoveku -- všeobecné spoločenské uznanie. Oceňuje sa jeho význam a dôležitosť pre telesný a duševný rozvoj detí, u dospelých a v starobe zasa pomáha udržať si nielen fyzické, ale aj psychosociálne schopnosti. Je prevenciou vzniku chorôb a porúch správania. Pod lekárskym dohľadom šport pôsobí priaznivo pri rehabilitácii fyzicky aj mentálne postihnutých osôb. Je to činnosť, ktorú každý robí z vlastnej vôle, sám si ju vybral, sám o nej rozhoduje a práve jemu poskytuje potešenie.
Vnútorná rovnováha = Biorytmy + Fyzická aktivita
Existujú dni, keď sa menej unavíme alebo keď je naša výkonnosť väčšia ako bežne. Potom prídu iné, keď sa na pohľad bezdôvodne cítime celkom na dne a nechce sa nám ani prejsť z izby do izby. Odpoveď na príčiny tohto javu patrí do problematiky biologických rytmov, ktorá najprv zaujala lekárov, farmakológov a vychovávateľov. Takmer všetky viditeľné prejavy organizmu majú v čase svoj rytmus -- striedanie silných a slabých období -- a odohrávajú sa cyklicky, po krivke, ktorá je deň za dňom alebo so striedaním ročných období stále rovnaká.
Niektoré sú celkom zrejmé, napríklad striedanie bdenia a spánku, rytmus zmien telesnej teploty, srdcového pulzu, období lásky. Iné sú skrytejšie, menej viditeľné; napr. rytmus krvného tlaku, hormonálnej sekrécie, počtu bielych krviniek. Každý z nich má svoje vlastné zmeny, čas najvyšších a najnižších hodnôt. Všetky spolu súvisia, tvoria jeden celok a prirodzene ovplyvňujú našu činnosť (čas spánku, jedla, práce, odpočinku, snívania), ktorá ich však môže takisto ovplyvňovať, podobne ako prejavy prostredia, v ktorom žijeme (deň, noc, chlad, teplo, vlhkosť, hluk).
Každá vec má svoj čas. Cítime sa tým lepšie, čím viac sa naše biorytmy, činnosti a životné prostredie zhodujú a čím menej si odporujú. V rámci denného cyklu najdôležitejší je rytmus striedania bdenia a spánku a predovšetkým naša fyzická forma závisí od kvality spánku. Dobrý dlhý spánok sa začína vo chvíli, keď telesná teplota začína klesať (medzi 20. a 22. hodinou), kým krátky spánok sa začína neskôr, než teplota dosiahne minimum (čo býva okolo 3. hodiny ráno). Na vstávanie je najvhodnejšie samovoľné prebudenie.
Aké biorytmy hrajú úlohu pri fyzickej námahe? Počas činnosti sa organizmus musí na námahu adaptovať, zásobovať svaly kyslíkom a energiou: rytmus dychu a srdca sa zrýchľuje. Najvhodnejšie fyziologické podmienky na podanie dobrého výkonu sú po 15. hodine a najmä medzi 16. a 19. hodinou. Od 16. do 18. hodiny dosahuje priechodnosť priedušiek, telesná teplota, krvný tlak a srdcový pulz maximum. Hladina cukru v krvi, ktorý je nevyhnutný na zásobovanie svalov energiou, dosahuje maximum medzi 15. a 17. hodinou. To by vysvetľovalo, prečo sa športové rekordy lámu najčastejšie popoludní a večer.
Hodina po prebudení býva časom slabosti spôsobenej celonočným pôstom, zato predpoludnie po výdatných raňajkách je vhodné na činnosti vyžadujúce premýšľanie, tvorivý prístup: je to čas na "technický" tréning. Nevhodným časom na fyzickú námahu a pozornosť je začiatok popoludnia.
Rytmus týždňa
PONDELOK je deň smoly: srdcový pulz a krvný tlak značne kolíšu, vylučovanie hormónov prestáva byť synchronizované, sme unavení víkendovým odpočinkom. Musíme dosiahnuť novú synchronizáciu.
UTOROK, STREDA, ŠTVRTOK A PIATOK sú dni, keď sú naše biorytmy priaznivé na pravidelné, dlhodobejšie cvičenie. Ale opatrne, organizmus nie je žiadna mechanika, nemôže reagovať bez prestania stále rovnako účinne, treba striedať pokoj, námahu a odpočinok. Nezabúdajme, že nie všetci ľudia sú rovnakí, pokiaľ ide o zdravie, ani pokiaľ ide o fyzický výkon. V biorytmoch existujú značné rozdiely: každý má svoje hodiny a svoje hranice, dané jeho biologickou identitou.
Každý rok má jar aj jeseň
Organizmus prechádza počas roka dvoma obdobiami slabosti: koncom jesene a najmä začiatkom jari. Vo februári a marci sme najzraniteľnejší. Od júna do októbra sme nielen z fyzickej, ale aj zo sexuálnej stránky v najlepšej forme.
Fyzická a športová činnosť je preto dôležitá v každom veku. Snaha zasväcovať do fyzickej činnosti veľmi malé deti je nielen veľmi rozšírená, ale najmä veľmi odôvodnená. Vhodné je predovšetkým plávanie dojčiat a cvičenie malých detí vo veku 2 -- 4 rokov. Jeho hlavným cieľom je nezávislosť, zodpovednosť a aktívnosť. Pozornosť venovaná telu je užitočným faktorom prevencie proti nehodám všedného života. Dieťa zároveň už od raného veku objavuje význam úspechu, radosť z neho i z prekonania prekážok.
Platí to tak pre deti zdravé, ako aj postihnuté. Aj pre mládež je dôležité, aby sa venovala nejakej fyzickej činnosti. Táto činnosť totiž zlepšuje aj intelektuálne výkony mládeže. Šport u detí a mládeže je aj vynikajúcim faktorom podporujúcim začlenenie do spoločnosti a zaslúžil by si čo najväčšie využitie pri riešení situácie problémovej mládeže. Šport prináša pocit spokojnosti, psychické uvoľnenie, zabudnutie na starosti a hrá tak nesporne nezabudnuteľnú úlohu v prevencii agresivity vedúcej k asociálnemu správaniu.
Pre ženy je šport vhodný v každom stave a dokonca i v tehotenstve a po prechode z rovnakých dôvodov ako u mládeže.
Šport je vhodná a žiaduca aktivita aj pre ľudí v treťom veku. Vedecky sa dokázalo, že fyzické cvičenie je plnohodnotnou liečbou mierne zvýšeného krvného tlaku, miernej cukrovky a zvýšenej hladiny tukov v krvi, je ochranou proti kardiovaskulárnym chorobám, zmierňuje artrózu.
Poznajte svoj limit
Športovci príliš často zabúdajú, že ak má šport pôsobiť priaznivo, musí sa vykonávať postupne, pravidelne a pokiaľ možno po celý život. Bolo by iluzórne očakávať pozitívne účinky na zdravie, ak sa nedonútite športovať aspoň trikrát týždenne vždy najmenej 45 minút. Priaznivé účinky športu na krvný tlak alebo hladinu cukru a tuku v krvi sa prejavia iba vtedy, keď sa športuje dostatočne vytrvalo. Jasne sa ukazuje, že pravidelná a rozumná fyzická námaha pôsobí na fyzické a psychické zdravie blahodarne, najmä ak sme s ňou začali v mladosti a ak pri nej vytrváme čo najdlhšie.
StoryEditor