Miliardové ruské projekty v Iraku

Ako uviedol iracký minister zahraničných vecí Nádži Sabrí, kompletná dohoda je rozplánovaná na 10 rokov a obsahuje spolu 67 kontraktov v oblastiach ťažby ropy a zemného plynu, ale aj dopravy a telekomunikácií.
V reakcii na v súčasnosti prebiehajúce diskusie o návrate zbrojných inšpektorov do Bagdadu N. Sabrí poukázal na "veľkú úlohu Ruskej federácie v riešení problémov okolo Iraku a tradične priateľské vzťahy medzi obidvoma krajinami". Ako dodal, Irak jednoznačne uprednostňuje ruské spoločnosti, čo sa týka obchodovania s irackou ropou na svetových trhoch. V minulosti sovietski, dnes ruskí špecialisti vybudovali väčšinu irackej infraštruktúry a Bagdad chce preto ruských odborníkov, aby poškodenú infraštruktúru krajiny renovovali, prípadne zmodernizovali.
Podľa britskej mediálnej spoločnosti BBC je najnovšia dohoda medzi Irakom a Ruskou federáciou varovaním západným krajinám, že Moskva len ťažko podporí akúkoľvek americkú akciu proti Iraku, ktorá by ohrozila jej vlastné ekonomické záujmy. Podľa veľvyslanca Chaláfa "to, čo Irak dnes od Moskvy potrebuje, je morálna, politická a diplomatická podpora, pretože Bagdad už dal svetu najavo, že je sa schopný brániť".
Moskva okrem Iraku udržiava úzke politické a ekonomické vzťahy aj s ďalšími štátmi, ktoré americký prezident George W. Bush zaradil na svoj zoznam tzv. osi zla. Moskva v súčasnosti zvýšila spoluprácu s Iránom na dostavbe jadrovej elektrárne a koncom tohto mesiaca očakáva návštevu severokórejského vodcu Kim Jong-ila. USA proti dostavbe jadrovej elektrárne protestujú s tým, že Irán ju bude využívať na výrobu jadrových zbraní, to však Moskva odmieta s tým, že elektráreň bude kontrolovaná, jadrový odpad vyvážaný späť do Ruska a navyše, Rusko "je bližšie k Iránu ako USA, takže má ešte menší záujem o výrobu jadrovej zbrane v tejto krajine".