Súčasný americký prezident urobil množstvo chýb a politika Hillary Clintonovej by bola ich pokračovaním, oznámil prezident Českej republiky Miloš Zeman v novej relácii iDNES.cz a videoportálu iDNES.tv Rozstřel. V rozhovore so šéfredaktorom MF DNES Jaroslavom Pleslom sa však dotkol aj ďalších tém.
Plesl sa prezidenta pýtal okrem iného aj na súčasných prezidentských kandidátov v USA. "Keby som bol americkým občanom, áno, volil by som Donalda Trumpa," uviedol Miloš Zeman. Vysvetlil, že podľa neho politika Baracka Obamu viedla k zničeniu vzťahov na Strednom východe a vznikli rany, ktoré sa doteraz nezahojili.
"Jeho meno je spojené s viacerými neúspechmi," vytkol súčasnému americkému prezidentovi a uviedol, že demokratická kandidátka Hillary Clintonová by znamenala pokračovanie v začatej ceste.
Kandidatúru Trumpa porovnal s kandidatúrou Ronalda Reagana. Tiež tu vraj jeho protivníci najprv komentovali posmešne. "A bol to jeden z najväčších amerických prezidentov," povedal Zeman.
Šéfredaktor MF DNES Jaroslav Plesl sa prezidenta pýtal aj na nedávnu návštevu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a na postoj k utečeneckej kríze. Prezident uviedol, že jeho náhľad je podobný, aký majú prezidenti višegrádskej štvorky a možný budúci rakúsky prezident Norbert Hofer.
Zeman v tejto súvislosti reagoval na označenie "populista", ktoré mu niektorí ľudia pripisujú. "Je to veľmi užitočná nálepka, ale keby mal niekto vysvetliť, v čom sa prejavuje populizmus, a dokonca čo je populizmus, tak by to väčšinou nevedel," povedal Zeman.
Prezidentovi prekáža, že niektorí politici síce povinné kvóty odmietajú, v skutočnosti ale chcú kvóty dobrovoľné. Zeman kritizoval aj protiislamsky zamerané hnutia. Vytkol im najmä to, že síce kritizujú, no neponúkajú ale žiadny program. "Nemôžete len hovoriť, proti čomu ste, musíte hovoriť, za čo ste," vyhlásil. Podľa neho je nepravdepodobné, že by sa niekomu z takýchto hnutí podarilo prekročiť päťpercentnú hranicu nutnú pre vstup do parlamentu.
Rozhovor s Milošom Zemanom je druhým dielom relácie Rozstrel. V tom prvom vystúpil jeho predchodca vo funkcii, exprezident Václav Klaus.