V sprievode priateľky sa objavil vo dverách príletovej haly letiska vo Schwechate. Historicky prvý slovenský majster sveta v cyklistike Peter Sagan ukázal zlatú medailu, dúhový dres nového šampióna a stihol tiež odpovedať na otázky slovenských médií aj HN.
Ste prvý Slovák, čo vybojoval na majstrovstvách sveta zlato. Kedy ste si uvedomili na samotnej trati, že budete svetový šampión?
Asi až v cieli mi to došlo. Stále prežívam zvláštny pocit. Tento triumf presahuje všetky doterajšie výsledky, ktoré som dosiahol. Je to najväčší úspech mojej doterajšej kariéry, je to také neuveriteľné, také zvláštne. Je to stále čerstvé, som trochu unavený z cesty. Som rád, že som doma – teda teraz ešte v rakúskom Schwechate.
Kde máte zlatú medailu?
Neviem...(Po chvíli ju vytiahol z dúhového dresu určeného pre majstra sveta.)
Ten dúhový dres budete nosiť celú budúcu sezónu. Na jednej strane je to veľká výsada, na druhej budete všetkým ešte viac na očiach.
Som veľmi rád, je to veľká česť jazdiť v tomto drese a dúfam, že sa mi v ňom podarí dosiahnuť veľa ďalších výsledkov.
Ako ste oslávili historický triumf na šampionáte?
Rýchlo. V Amerike zatvárajú bary už o polnoci a my sme sa na môj úspech veľmi nepripravili.
Zato v Žiline sa na váš príchod pripravili. Zajtra budete oslavovať s fanúšikmi v rodnom meste. Tešíte sa?
Už zajtra?(Smiech) No ako som hovoril, ešte stále je ten úspech čerstvý, navyše sezóna sa pre mňa ešte neskončila. Idem na preteky do Abú Zabí, takže by som chcel sa udržať v nejakej forme a možno hneď v novom drese niečo zajazdiť.
Čítajte aj:
Slávnejší než Hossa. Návrat Sagana zaujal viac
Okamžite po zisku zlata ste v angličtine vyhlásili, že dúfate, že spolu s ľuďmi dokážete zmeniť svet. Mysleli ste na utečeneckú krízu, alebo niečo iné?
Narážal som skôr na to, že svet je akoby zvrátený a že už sami nevieme, čo so sebou. Chcel som podotknúť, že by sa ľudia mali zamyslieť skôr nad tým, ako žijeme, že možno márnime čas novými technológiami, telefónmi a tým, že každý je nenásytný a chce neviem čo od života. A pritom stačí len tak málo, aby bol život pekný.
Čiže čo je hlavným mottom tej túžby zmeniť svet k lepšiemu?
To je myšlienka, aby sa každý z nás viac zameral na podstatné veci v živote a nie možno na ovládnutie sveta.
Vedeli spolucestujúci lietadle či posádka, aký vzácny poklad vezú do Európy?
Áno, letušky sa to dozvedeli. Takže sa nám dobre letelo. Veľa ľudí sa chcelo odfotiť, hlavne keď sme čakali v letisku vo Washingtone, tam bolo na termináli veľa amerických fanúšikov a ľudí z cyklistiky, ktorí odchádzali zo šampionátu.
Ako dlho sa zdržíte teraz na Slovensku?
Štyri dni. Potom idem do Abú Zabí. Kedy budem oddychovať? Až po týchto pretekoch a potom, keď budem v dôchodku.
Aký je rozdiel triumfovať v drese Slovenska v porovnaní s profesionálnym cyklistickým tímom?
Hlavne v tom, že v Tinkoff Saxo mám podporu tímu, taktiku. Tu za slovenský tím som mal podporu od brata Juraja a Michaela Kolára. Celú trať sa snažili ísť na mňa, robili mi priestor a ak by sa niečo stalo, boli mi stále nablízku. My traja sme nemohli vymýšľať nejakú taktiku alebo spriadať iné plány.
A pocitový rozdiel?
Za krajinu môžem vyhrať iba majstrovstvá sveta a olympiádu – to sú najväčšie vrcholy, ktoré môže športovec dosiahnuť. Toto je jeden z nich a je to neuveriteľné.
Čiže môže sa stať, že o rok na hrách v Riu de Janeiro vybojujete aj ten druhý vrchol?
Uvidíme. Na ďalší rok je profil olympijskej trate v Riu pre mňa dosť ťažký, takže neviem. Bude aj Tour de France, potom olympiáda. Uvidíme, ako sa na to dokážem pripraviť.
Ako reagoval na váš najväčší úspech v kariére majiteľ tímu Oleg Tiňkov?
V pohode, ozval sa mi, zagratuloval mi. Ale tých správ a mailov mi prišlo strašne veľa a ešte som sa k telefónu ani nedostal. Asi to ešte len príde, keď ho zapnem.