Sýrska armáda získala mocnú zbraň. Raketomet Solncepjok, ktorý Asadovmu režimu poskytla ruská vláda, je jednou z najničivejších zbraní vôbec. Zacieli na šesť kilometrov a na mieste dopadu zničí všetok život. "Na nepancierované ciele je to ultimátna zbraň," myslí si bezpečnostný expert Lukáš Visingr.
Sýrske zdroje uviedli, že Asadove jednotky Solncepjok použili už na konci októbra. Neskôr sa objavili videá a fotky raketometu a teraz jeho nasadenie potvrdzujú aj experti. "Úplne jednoznačne je tam tá zbraň nasadená," povedal iDNES.cz expert na výzbroje armád Lukáš Visingr.
Väčšina záberov streľby bola odfotená pri prístave Latakíja, odkiaľ štartujú ruské lietadlá k náletom na pozície Asadových nepriateľov. Sýrska armáda tvrdí, že Solncepjok používa na paľbu na pozície Islamského štátu, podľa analytikov však v okolí prístavného mesta táto teroristická organizácia neoperuje. Navyše zostáva otázkou, či trojčlennú osádku stroja tvoria naozaj Sýrčania, alebo je ovládaná ruskými vojakmi.
"Efekt je zdrvujúci"
"Formálne stroje patria sýrskej armáde. Kto v tom sedí, je však otázka úplne iná. Nie je známe, že by sa Sýrčania učili s takou vecou zaobchádzať a ich ovládanie je zložité, takže považujem za reálne možné, že v tom skôr sedia Rusi," uvažuje Visingr.
Solncepjok, čo v preklade znamená "Miesto, kam svieti slnko", patrí do skupiny takzvaných termobarických zbraní. Niekedy sa im hovorí objemovo detonujúce, aerosólové či vákuové. Vyznačujú sa ničivým účinkom, ktorý sa vyrovná atómovej bombe. "Vytvoria neskutočne deštruktívnu vlnu, čo je to, čo je pre všetky tieto zbrane spoločné," vysvetľuje pre Vice News špecialista na zbrane Robert Perkins.
Raketa z termobarickej zbrane nad miestom dopadu najprv vypustí výbušný aerosól, ktorý prenikne do budov, bunkrov a aj do pľúc obetí. Po niekoľkých desatinách sekundy nasleduje vznet, ktorý oblak rozprášeného paliva odpáli. Teplota v mieste výbuchu dosiahne až tritisíc stupňov Celzia a spôsobí tlakovú vlnu s rýchlosťou až 3 kilometre za sekundu.
Solncepjok v ruskej armáde nesie oficiálne označenie TOS -1A a predstavuje novú generáciu systému Buratino, ktorým disponujú napríklad donbaskí povstalci na východe Ukrajiny. TOS-1A svojho predchodcu v mnohom prekonáva. Okrem dlhších a ťažších rakiet kalibru 220 mm má aj celkovo väčšiu deštruktívnu silu.
"Má dostrel šesť tisíc metrov, zatiaľ čo Buratino mal 3 600. Efekt je zdrvujúci. Tá pôvodná verzia mala 30 rakiet, nová 24, ale silnejších, takže aj ten dopad je silnejší. Na nepancierované ciele je to ultimátna zbraň," vysvetľuje Visingr.
Výsledok výbuchu na mieste dopadu je devastujúci. Nielen že explózia je dlhšia a tlaková vlna horúcejšia a silnejšia ako u konvenčných hlavíc, navyše v okolí zhorí všetok kyslík a na mieste dopadu vznikne čiastočné vákuum. To ľuďom potrhá pľúca, vnútorné orgány a oslepí ich.
Právo to nezakazuje
Rakety, ktoré TOS-1A strieľa, sú známe pod skratkou FAE, čo v preklade znamená palivo-vzduchová výbušnina. Solncepjok je viacnásobný raketomet a v najrýchlejšom móde dokáže celý zásobník vyprázdniť za šesť sekúnd. Ak by vystrelil všetky strely na jeden cieľ, zničili by v mieste dopadu všetko živé na ploche 40 tisíc metrov štvorcových.
Podľa neziskovej organizácie Human Rights Watch majú tieto zbrane "enormne ničivý efekt". V mestskej zástavbe sú dôsledky ich nasadenie dvanásťkrát až šestnásťkrát silnejšie ako pri použití konvenčnej strely.
Termobarické zbrane pritom nie sú podľa medzinárodného práva zakázané. Zakázané sú zápalné zbrane ako napríklad napalm. Hoci ničivá sila termobarických zbraní má podobné aj horšie následky, patrí medzi výbušné zbrane, a teda nie je v konflikte s právom. "Táto zbraň má zápalný efekt, ale primárne je výbušná, takže nie je proti medzinárodnému právu," potvrdzuje Visingr.
Ich použitie však budí nevôľu verejnosti vzhľadom k veľkému počtu civilných obetí pri nasadení v obývaných oblastiach. Napriek tomu ich teraz vlastní a môže použiť hneď niekoľko štátov. Okrem Ruska tiež Británia, USA, Kazachstan, Azerbajdžan, Irak či po novom práve Sýria.
Sýrska armáda teraz disponuje značným počtom zbraní z ruskej produkcie. Rusi od konca septembra, kedy v Sýrii začali s náletmi, posilnili predovšetkým sýrsku vzdušnú obranu a zásobili Asadov režim stíhačkami a helikoptérami. Podľa ruských zdrojov ich Sýrčanom poslali viac ako päťdesiat. Armáde dodali tiež drony, tanky či raketomety.