Používanie motorového vozidla v podnikaní
Mám problém v súvislosti s používaním motorového vozidla v podnikaní. V období od roku 1994 do januára roku 2001 som podnikala na základe živnostenského listu. V roku 1998 som kúpila motorové vozidlo a zaradila som ho do majetku firmy. V januári roku 2001 som ukončila živnosť a zamestnala som sa. V júni 2001 som znovu začala podnikať a spomínané motorové vozidlo používam v podnikaní tak, že si účtujem paušál 4,80 Sk/km a náhradu za pohonné látky. Je tento postup správny? Mám totiž informáciu, že na vozidlo, ktoré už raz bolo zaradené do majetku firmy, sa po predchádzajúcom vyradení z majetku firmy nemôže účtovať, pri jeho použití na podnikateľské účely, paušálna náhrada.
-- Výdavok, akým je nákup pohonných látok, sa v praxi často stáva účtovným a daňovým problémom pre mnohých podnikateľov. O výdavkoch vynaložených na nákup pohonných látok účtujeme dvoma spôsobmi, a to v závislosti od toho, či je vozidlo vo vlastníctve súkromnej osoby nepodnikateľa, alebo či je v majetku, resp. v evidencii podnikateľského subjektu. Pod pojmom vozidlo v účtovnej evidencii sa myslí nielen vozidlo, ktoré bolo obstarané z podnikateľských príjmov (nákup v hotovosti) a následne zaradené do majetku, ale aj vozidlo obstarané formou úveru, lízingu alebo iným splátkovým systémom, ktoré sa vedie v inej pomocnej evidencii a pri ktorom sa účtujú do daňových výdavkov aj ďalšie prevádzkové výdavky (napr. oprava, údržba). Ak podnikateľ použije na podnikateľské účely -- na pracovnú cestu vlastné súkromné vozidlo (nesmie to byť vozidlo, o ktorom účtuje alebo o ktorom účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť), v tomto prípade má rovnaké postavenie, ako keby túto cestu vykonal jeho zamestnanec. To znamená, že pri vyúčtovaní výdavkov sa bude riadiť zákonom č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Ako náhrada za vykonanú pracovnú cestu patrí mu v zmysle ustanovenia § 7 za každý 1 km jazdy sadzba základnej náhrady a náhrada za spotrebované pohonné látky. Sadzba základnej náhrady je pevne stanovená zákonom, resp. upravená vyhláškami a odráža pravdepodobný náklad vlastníka vozidla na uskutočnený 1 km jazdy. Táto sadzba náhrady vlastníkovi motorového vozidla všetky možné náklady súvisiace s prevádzkou motorového vozidla, a to od nákladov na obstaranie až po údržbu vozidla. Na rozdiel od pracovnej cesty zamestnanca, v prípade pracovnej cesty podnikateľa s príjmami podľa § 7 sa pre uplatnenie náhrad vyžaduje jej vykonanie vlastným motorovým vozidlom, nemôže ísť o vozidlo prenajaté alebo vypožičané. Ďalšou podmienkou je, že o tomto vozidle nie je a ani nebolo účtované ako o obchodnom majetku. To znamená, že ak automobil bol už raz zaradený v majetku podnikateľa, aj keby ho podnikateľ preradil do súkromného majetku, nemôže uplatniť sadzbu základnej náhrady a náhradu výdavkov za spotrebované pohonné látky. Pre rok 2002 (t. j. od 1. 1. 2002) sú daňovými výdavkami vo vašom prípade výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo v prípade, ak nie je vozidlo používané na pracovné cesty, podľa spotreby preukázanej iným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa postupuje spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Od 1. 1. 2002 nastáva zásadná zmena, pretože sa zrušil limit 85 %, ktorý sa viaže na uplatňovanie daňových výdavkov pri spotrebe pohonných látok u vybranej skupiny vozidiel vymedzenej jednotlivými kódmi klasifikácie produkcie. Pre správny výpočet daňovo uznateľných výdavkov je potrebné vypočítať priemernú cenu pohonných hmôt, ktorú dostaneme ako podiel finančných výdavkov a objemu nakúpených pohonných hmôt.
StoryEditor