Napriek všeobecnému presúvaniu viny za krach nelicencovaných subjektov zo strany koaličných partnerov na bývalú vládu sa nedá prehliadnuť, že k ukončeniu ich činnosti dochádza práve počas súčasného volebného obdobia. Nedotiahnuté zdedené zákony, ktoré umožnili vznik takýchto spoločností, už stihli nahradiť novelizácie zákonov o bankách, lotériách, cenných papieroch či zákon o kolektívnom investovaní. Pri ich prijímaní však asi nikto nepredpokladal, že spustia lavínu zatvárania pobočiek a následných trestných stíhaní konateľov nebankových spoločností. Pre väčšinu klientov a vkladateľov je to nepochybne osobná tragédia, ale pre súčasnú vládu poškodenie povesti. Čoraz častejšie sa opakujú hlasy o tom, že štátne regulačné inštitúcie a policajné orgány mohli a mali konať už skôr. To pravdepodobne presunie pomernú časť viny aj na kabinet premiéra Mikuláša Dzurindu. Najmä nejasné dôvody pomalého, nedôsledného a už vôbec nie razantného konania štátu, ktoré nedokázal vysvetliť ani minister vnútra Ivan Šimko (bez ohľadu na to, že dvaja konatelia spoločností Horizont a B.M.G. Invest sú už zadržaní), dávajú priestor na dohady, že vláda síce alibisticky presadila obmedzujúce normy na tento druh podnikania, ale nemala skutočný záujem o ich likvidáciu ešte pred skončením funkčného obdobia. A práve to postavilo vládu do pozície nekorektného konania voči občanom a vrhlo na ňu tieň podozrenia zo zbytočného predlžovania agónie "podnikateľských hazardérov" a živenia márnych nádejí vkladateľov.