Opozícia v spojení s časťou koalície požiadala premiéra Mikuláša Dzurindu, aby dnes podal parlamentu informáciu o tom, čo mieni vláda urobiť s kauzou zatvorenia pobočiek spoločnosti B.M.G. Invest a Horizont Slovakia. Zároveň poslanci opozície požiadali o zvolanie mimoriadnej schôdze s jediným bodom programu -- odvolať podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Ide o jednu stranu tej istej mince: vytĺkanie politického kapitálu a pokus o prehĺbenie destabilizácie koalície.
Predovšetkým treba povedať, že spoločnosť B.M.G. Invest bola stopercentne súkromnou firmou. Okrem kontroly, ktorá bola možná z hľadiska zákona (pretože išlo o spoločnosť, ktorá pôsobila na finančnom trhu) nad ňou štát nemohol vykonávať žiadny dozor. Od nového roku dokonca nemôže nad ňou vykonávať dozor ani Úrad pre finančný trh, pretože B.M.G. koncom minulého roka vrátila licenciu na výkon činnosti obchodníka s cennými papiermi. Otázne preto je, čo vláda mohla urobiť. Ako sa ukázalo, sprísnenie podmienok obchodovania s cennými papiermi a podnikania na finančnom trhu nestačí, keď uniknúť spod dozoru nie je až také ťažké.
Druhou stranou je fakt, že ľudia do tejto spoločnosti vkladali peniaze dobrovoľne, zlákaní vidinou ich vysokého zhodnotenia (už tento fakt ich mal pritom varovať). Podľa odhadov Asociácie správcovských spoločností je priemerná dĺžka životnosti nebankových finančných subjektov 3 až 4 roky, z tridsiatich takýchto spoločností, ktoré v SR pôsobili, už asi 20 skrachovalo a občania prišli celkovo asi o 4 mld. Sk. Napriek tomu sa však zdá, že občania im opakovane veria viac ako správam o úpadku jednej takejto firmy za druhou a varovaniam exministerky financií. Alebo inak -- problémy s úpadkom nebankových finančných subjektov nie sú ani tak výpoveďou o krokoch vlády, ako skôr svedectvom o nepoučiteľnosti obyvateľstva.
Z podobného súdka bude aj pokus o odvolávanie I. Mikloša. Ide o druhý pokus, vzhľadom na súčasnú situáciu vo vládnej koalícii je však oveľa nebezpečnejší ako ten prvý. Poskytuje totiž SDĽ šancu na vydieranie (napríklad podmieňovať podržanie I. Mikloša odstúpením od úmyslu privatizovať 49 percent SPP). A pretože minister práce Peter Magvaši sa už vyjadril, že zastavenie privatizácie SPP je pre jeho stranu dokonca dôležitejšie ako udržanie vlády, výsledok hlasovania je otázny v prípade, že premiér vyhrotí otázku do krajnej polohy a spojí hlasovanie o odvolaní I. Mikloša s hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde. Aj keď na druhej strane vzhľadom na úroveň preferencií ani pre SDĽ by predčasné voľby neboli tým najlepším riešením. Ale pokus opozície o odvolanie I. Mikloša je tiež výpoveďou o vedomí jej členov. Pohľad na poslanca, ktorý sa čuduje nad dokumentom, ktorý sám podpísal, hovoril dosť o postavení týchto "zástupcov voličov" v straníckej hierarchii -- rovná sa pozícii handry, s ktorej podpisom partajní lídri manipulujú podľa ľubovôle. Samozrejme, vypovedá aj o charaktere týchto lídrov. A následne je táto story aj o vedomí voličov. Rovnako ako v prípade nebankových subjektov vkladajú kapitál (peniaze a dôveru) do rúk manipulátorov.
StoryEditor