Tá kolegyňa zostane do smrti novinárkou. Nevie, ako zarobiť 41 miliónov. Je nás dosť, čo toľko nevieme zarobiť, nuž noviny výjdu aj na budúci týždeň, aj televízia bude vysielať. Otec vlasti neprihrá jeho know how, nuž sa budeme ďalej hrbiť nad počítačmi a k medovým ústam stále prestrkávať radmi kolegov mikrofóny a kamery. Otec vlasti už nesľubuje stotisíc pracovných miest z Veľkej východnej krajiny, ani bez práce švajčiarske koláče, lebo väčšina našich nezamestnaných podľa jeho slov pred slovensko-americkou obchodnou komorou si za svoju situáciu môže aj sama, pretože je dosť lenivá. Našťastie však preňho nie je lenivá až na toľko, že by nedala hlas tomu, koho nateraz zaujíma iba to, ako jeho vnukom rastú zúbky.
Zvolebnieva sa síce, ale najmä sa u nás vulgárne sciničtieva. Vyvolení už nie opatrne a len v tichu pracovní, ale už nahlas odkazujú národu starú politickú latinu: čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi. Lebo len najrovnejší z rovných môže dopredu rozhodnúť, kto má na čo nárok, čo sa bude trestať a čo sa amnestuje, vysmievať sa smiešnym drobným platičom daní, robiť si dobrý deň z policajtov. Ten iba rovný má povolené raz za štyri roky poslušne zájsť za plentu, vložiť tú správnu listinu a potom na svoje nespokojné decká nahulvačiť, kam by táto krajina došla, keby každý mal mať 41 melónov. Alebo aspoň dvojstránkový zoznam firiem, vláčik, hektáre, hotelisko, hutu, lovecký revír, aeroplán.
Cynické sparno vládne desaťročnú krajinou hoci ešte ani nestihla dozrieť do trucovitej puberty. Lebo sú takí, ktorým poddanská poslušnosť celkom vyhovuje. Ba smútia za skrúšeným pohľadom Najvyššieho, so slzičkou na krajíčku mávajúceho na rozlúčku do kamery. Akurát podaktoré nevhodne učenlivé dietky tvrdia, že nestoja o nalinkovaný program aj oni zamávajú. Nie na prvom verejnoprávnom televíznom kanáli a nie preto, aby sa po štyroch rokoch nezvrtli a vrátili do tohto dusného veterného počasia. Nálety povolebných pečených holubov sa nekonajú a slušnejší svet potrebuje spoliehanie na svoju hlavu a svoje ruky, nie na plané sľuby tých, ktorí vlastný rozum slobodného samostatného občana považujú za svoju nočnú moru. Ale panská láska je na zajačom chvoste. Veď už to vie aj vášnivá pouličná agitátorka práve za našu formu lásky Keltošová, aj nie tak starý ujo Gašparovič.
StoryEditor