Koncom mája sa v Bratislave konal odborný seminár o praktickej spolupráci metropol Rakúska a Slovenska v ochrane životného prostredia s dominujúcou témou odpadové vody a odpadové hospodárstvo. V oboch kategóriách má skutočne Viedeň čo povedať -- nielen Bratislave. Na Dunaji vidíme, že Viedeň zvládla problém odpadových vôd, z kvalifikovaných odpovedí viedenskej radnej pani Izabely Kossinovej sme zistili, že vo Viedni majú aj dlhodobo vyriešený problém tuhých odpadov a idú ho modernizovať v súlade s novými požiadavkami. Máme sa teda čo a kde učiť.
O pár dní však európsky politik H. P. Martin -- tiež -- v Bratislave skonštatoval, že Slovensko čerpá eurofondy len na 16 percent. Nešpecifikoval, v ktorej oblasti viac, kde menej. Jednoducho taký je výsledok. Ale všetci vieme, že nečerpá ponúknuté ani v oblasti tvorby životného prostredia. Pritom to, čo sa robí s odpadmi vo Viedni, si žiada aj financie. Aj profesionalitu. Tej bolo na slovenskej strane na tom seminári pomenej, ak uvážime, že jeden z prominentov likvidácie odpadov v Bratislave si pomýlil personálnu úniu s osobnými stykmi. Zato jeho firma na odvoz odpadu zvýšila poplatky s odvolaním na prípravu jeho triedenia už pred troma rokmi -- a dodnes sa občanom o triedení len sníva. Zato Viedeň už pripravuje aj spracovanie biologického odpadu...
Seminár, ktorý pripravilo viedenské nakladateľstvo Bohman a bratislavská agentúra CTC, môže najmä vo svetle slov H. P. Martina byť prospešný celému Slovensku. Ukazuje, na čo možno a treba peniaze európskych inštitúcií využiť. Samotné konštatovanie europoslanca nám zasa povie, kde sa tie peniaze dajú nájsť. Inak nám ozaj môže odpad zarúbať cestu do Európy.
StoryEditor