"Nie, zamestnanosť v Krompachoch určite zvyšovať nebudeme, v programoch na zníženie nákladov stanovíme, nakoľko bude treba znižovať stav pracovníkov, lebo sa môžeme na trhu udržať iba vtedy, keď budeme vyrábať čo najlacnejšie, s čo najnižšími nákladmi," povedal pre HN predseda predstavenstva a nový generálny riaditeľ Kovohút, a. s., Krompachy, Bernard Götsch po tom, čo rakúsky koncern Montanwerke Brixlegg AG v pondelok podpisom zmlúv a transakčných dokumentov uzavrel - už po súhlase rakúskeho i slovenského protimonopolného úradu - kúpu 66,66-percentného balíka akcií Kovohút. Pripomenul, že 4 - 5 konkurenčných podnikov v Európe museli majitelia v poslednom čase zatvoriť.
Rakúsky majoritný akcionár má záujem v Kovohutách nielen zachovať kontinuitu výroby, ale výrobu predpätého medeného drôtu z dnešných 18-tisíc ton už budúci rok zvýšiť na 30-tisíc ton, čím sa kapacita súčasných zariadení (33-tisíc ton) bude využívať na 90 percent. Zámer intenzifikovať výrobu na 40 - 44-tisíc ton, ktorý by si vyžiadal investície 1 mil. eur, bude Montanwerke Brixlegg AG ešte porovnávať s trhovou štúdiou možností odbytu. Pre rakúskeho investora je kúpa Kovohút vhodným doplnením portfólia produktov, ktoré ponúka na trh, pretože medený drôt nevyrába. "Investovať budeme musieť do kvality výroby, zlepšenia filtrov a ostatných zariadení súvisiacich s ekológiou, do laboratórnej techniky a do počítačového zariadenia," poznamenal Bernard Götsch.
Nemá však záujem o dostavbu technologického zariadenia pre kyslíkové tavenie medených koncentrátov (vyžiadala by si ešte 300 mil. Sk), ktoré bolo rozostavané v rokoch 1997 - 98 a stálo zatiaľ vyše 400 mil. Sk. "Výrobu z rudy alebo z medených koncentrátov bez toho, aby boli koncentráty k dispozícii na mieste, považujeme od začiatku za vysoko neefektívnu a súčasné ceny nám to potvrdili. Nemá to ekonomický význam, sústredíme sa na zvýšenie výroby s vyššou pridanou hodnotou, vyššiu finalizáciu výroby s využitím druhotných surovín," vysvetlil B. Götsch. "Časť tejto technológie sme odpredali, o zvyšku rokujeme s výrobcom v krajine, ktorá disponuje vlastným koncentrátom," doplnil Ľudovít Černák, predseda predstavenstva spoločnosti Sitno Holding, a. s., ktorá chce v Krompachoch naďalej pôsobiť ako minoritný 16,6-percentný akcionár (ďalšími dvoma s podielom po 8,33 % zostávajú Hubertus, s. r. o., Gerlachov, kontrolovaná Zoltánom Berghauerom a Kobal Trade Olomouc).
Reštrukturalizáciu a výber strategického partnera riadila finančná spoločnosť Slávia Capital. Víťaza výberového konania vyberala spomedzi 22 spoločností z deviatich krajín. V užšom výbere bolo 5 významných spoločností. Rakúsky koncern Montanwerke Brixlegg AG sa zameriava na výrobu medených výrobkov zo šrotu pyrometalurgickým a elektrochemickým rafinovaním. Ročne produkuje 75-tisíc ton katód a 120-tisíc ton zlievarenských profilov, kúpou doplní sortimentnú ponuku o medený drôt pre elektrotechnický priemysel. Je jedinou európskou spoločnosťou, ktorá má dohodu aj na odber šrotu z Ruska a predpokladá, že Krompachy budú môcť dodávať výrobky aj na ruský trh. Ročne dosahuje tržby 0,25 mld. eur (10 mld. Sk). Predstavitelia rakúskeho investora na valnom zhromaždení v polovici decembra obsadia predsednícke posty nielen v predstavenstve, ale aj v dozornej rade Kovohút.
Od privatizácie k oživeniu
Akcie Kovohút Krompachy vo vtedajšej nominálnej hodnote vyše 680 mil. Sk kúpila pôvodne z Fondu národného majetku SR (51 % po rozhodnutí už odvolanej Mečiarovej vlády z marca 1994 a 46 % po rozhodnutí FNM z roku 1996) spoločnosť Copper Krompachy, a. s., za kúpnu cenu 187 mil. Sk. Kovohuty, ktoré v rokoch 1990 -1993 zamestnávali v priemere 1 390 zamestnancov, roku 1998 zbankrotovali a po dvoch neúspešných pokusoch o oživenie výroby, ukončili produkciu v dôsledku bankrotu v máji 1999. Nové Kovohuty boli založené 18. septembra 2000 a od januára 2001 tu zamestnali 333 ľudí a obnovili výrobu dnešní minoritní akcionári. Základné imanie nových Kovohút 30 mil. Sk zvýšila o 60 mil. Sk svojím vkladom luxemburská spoločnosť Capitalue. Od nej teraz Montanwerke Brixlegg kúpila 66,66 % akcií a. s. Kovohuty na základe dohody, ktorú v Bratislave uzavreli 10. júla za cenu, ktorú ešte nezverejnili. Podľa Ľ. Černáka je bližšie ku kúpnej cene z pôvodnej privatizácie ako k vtedajšej nominálnej hodnote. (Medzitým však už Kovohuty vinou privatizátorov z pôvodnej hodnoty veľa stratili.) Dnes podľa Ľudovíta Černáka Kovohuty zamestnávajú okolo 400 pracovníkov, po racionalizácii by ich počet pri zvýšenej výrobe mohol klesnúť na 360.