Máloktorá krajina sa môže pochváliť takým silným hnutím odporu proti jadrovým elektrárňam ako susedné Rakúsko. Temelín povýšili na stelesnenie všetkého zla. Na označenie zanietených bojovníkov proti jadrovej energii si Rakúšania nárokujú právom. V roku 1978 plebiscitom schválili zabetónovanie jedinej rakúskej elektrárne Zwentendorf, mimochodom, jednej z najbezpečnejších. Dobrovoľne sa tak vzdali najlacnejšieho spôsobu výroby energie. O odstavení elektrárne, ktoré sa v Rakúsku s obľubou prezentuje ako víťazstvo kritických más, v skutočnosti rozhodol rozdiel 20 tisíc hlasov v referende. Atómová loby, podporovaná spolkovým kancelárom Brunom Kreiskym, chcela vtedy postúpiť parlamentu rozhodnutie o uvedení Zwentendorfu do prevádzky. Ľudovci (ÖVP), dovtedy horliví zástancovia jadrovej energie, váhali. Odstavenie Zwentendorfu pochopili najmä ako šancu odstaviť sociálnych demokratov. SPÖ stratila ich podporu v parlamente a vyhlásila referendum. Po masívnych kampaniach oboch strán zvíťazila protijadrová loby a Kreisky odstúpil. Zwentendorf -- dielo Siemensu a AEG -- ktorého kapacita mala byť 700 megawattov, pochoval 14 miliárd šilingov a neskôr sa stal putovným miestom odporcov Temelínu. Rakúsko dnes patrí medzi 7 členských štátov EÚ, ktoré nepostavili, prípadne neuviedli do prevádzky žiadnu jadrovú elektráreň. Pikantný na celej záležitosti je fakt, že odvtedy Viedeň importovala dvakrát toľko jadrovej energie, ako by vyrobila JE Zwentendorf. "Keď sme museli zastaviť Zwentendorf, nech Česi zastavia Temelín," tak si dôvod protestov trvajúcich vyše 10 rokov vysvetľuje český premiér Miloš Zeman. Rakúsko podľa neho zasahuje do vnútorných záležitostí ČR. Česká podpora protirakúskych sankcií krajín EÚ bola zasa podľa Viedne zásahom do rakúskych vnútropolitických záležitostí. A na to sa ľahko nezabúda.
Súčasný boj Viedne proti jadrovým elektrárňam je prvoplánovo bojom proti Temelínu. Svedčí o tom aj fakt, že v decembri minulého roku zrušila zákaz dovozu elektrickej energie z jadrových elektrární v Slovinsku, na Slovensku, v Poľsku a Maďarsku, nie však z Česka. Rakúske médiá upozorňujú, že sú aj nebezpečnejšie elektrárne ako Temelín. Ten je podľa rakúskeho Atómového inštitútu najbezpečnejšou jadrovou elektrárňou vo všetkých kandidátskych krajinách (Die Presse).
E. Roth, jeden z popredných rakúskych jadrových fyzikov, tvrdí, že jadrové elektrárne sú najlacnejšie a najbezpečnejšie (nehrozí skleníkový efekt vysokým vylučovaním CO2, tak ako pri tepelných elektrárňach). Profesor Kottowski-Dümenil, odborník na vodné reaktory, zasa pripomína, že veterná, slnečná a iné zdroje energií pokryjú za 10 -- 20 rokov len 3 -- 10 percent energetickej potreby.
Na svete je v 32 krajinách v prevádzke 438 jadrových elektrární. V Európe je ich 148 (vo Francúzsku 58), v USA a Kanade je 128 jadrových elektrární. Na zrušenie prevádzky sa nepomýšľa. Pre amerického prezidenta G. Busha je jadrová energia hlavným pilierom energetickej bezpečnosti krajiny. Nemecký minister hospodárstva W. Müller tiež naznačil, že proklamácia odstúpenia Nemecka od jadrovej energie môže byť dočasná.
StoryEditor