Politické bubnovanie na poplach na Slovensku v súvislosti s uplatňovaním medzinárodnoprávne pochybného a správne i medzinárodným spoločenstvom (síce slabo) spochybňovaného zákona o zahraničných Maďaroch nie je ničím iným ako chytaním, aj to oneskoreným, (maďarského), býka za chvost. Jedinou chybou, ktorú možno Dzurindovej vláde vyčítať, je, že sa nechala zaskočiť a nekoordinovala dostatočne zavčasu a razantne svoj postup s Rumunskom, ktoré si vydobylo ústupky (aj keď skôr kozmetické, ale propagandisticky účinné). Na druhej strane Bukurešť nám len vrátila požičané z minulosti, keď napriek určitým dohovorom osobne vtedajší premiér Vladimír Mečiar podpísal so svojím partnerom Gyulom Hornom základnú zmluvu medzi oboma krajinami s jedným nedohodnutým paragrafom. Aj to je jedna z tých povestných mín, ktoré predchádzajúci kabinet nechal svojim nasledovníkom. Budapešti sa podarilo vraziť klin medzi dve krajiny, v ktorých žije najpočetnejšia maďarská menšina. Ale zdá sa tiež, že sa Orbánovej vláde podarilo ešte niečo -- vtiahla Bratislavu do pasce, pričom dosiahla ďalšie tri ciele. Prvým, určeným iba pre domáce potreby, je pred blížiacimi sa aprílovými parlamentnými voľbami bodovať nacionalistickými heslami a načrieť do rezervoára až šovinizmus hlásajúcim politickým prúdom á la Csurka. Ako možno dešifrovať poznámku, síce pekne zabalenú, premiéra Viktora Orbána, že zmluvu o vstupe SR do NATO musí ratifikovať maďarský parlament? Len ako chabý pokus o zastrašenie. Napriek tomu rozhodne nepatrí do repertoára politika, ktorý musí vedieť, že je to problém multilaterálny, politicko-bezpečnostná otázka najvyššej priority, o ktorej sa rozhoduje inde ako v Budapešti. A tiež zároveň dokázať Európe, že Slovensko, vzhľadom na neschopnosť dohodnúť sa, nie je hodné členstva v EÚ. Hoci by malo byť životným záujmom Maďarska, aby Slovensko bolo integrované tam, kde aj ono. Do tretice, a to treba vidieť najmä z účinkovania Miklósa Duraya v celej kauze, nemožno vylúčiť, že niektoré kruhy v Budapešti by radšej videli pri vesle SMK radikálnejšie sily ako sú terajšie. Niektorí jej vnímavejší predstavitelia vidia v budovaní regionálnych kancelárií, zatiaľ určených na zber podkladov na vydanie preukazu zahraničného Maďara, potenciálne riziko vytvárania paralelných štruktúr, ktoré by v prípade potreby mohli veľmi rýchlo prevziať rolu sekretariátov novej maďarskej strany na Slovensku. Vláda SR by, napriek pripravovaným propagandistickým deklaráciám z viacerých slovenských politických manufaktúr rôzneho koloritu, nemala hádzať flintu do žita a čakať až na výsledky volieb u južného suseda. Nemožno sa totiž spoliehať na to, že sa niečo radikálne zmení aj v prípade výmeny garnitúr. Hoci sa zdá, že v kauze maďarské preukazy ide výsostne o bilaterálny problém, je minimálne stredo- ak nie celoeurópsky. NATO, EÚ i OBSE by nemali pred ním strkať hlavu do piesku, lebo nie taká dávna história z Balkánu by mala slúžiť prinajlepšom keď už nie ako strašiak, tak aspoň ako memento (mori). Jedného z jej hlavných protagonistov teraz s veľkým bubnovaním na tamtamy súdia v Haagu.