V uplynulých dvoch rokoch bolo na Slovensku zaevidovaných 16 221 hektárov vinohradov, reálne však možno ich stav odhadnúť na 11-tisíc hektárov. Ich plochy sú však prestarnuté, neúplné a v posledných rokoch klesajú. K tomu všetkému súčasná produktivita vinohradov na Slovensku je v priemere 3,6 tony hrozna na hektár, čo je hlboko pod mierou rentability, ktorá predstavuje až 7 ton na hektár. Podľa riaditeľa vinohradníckej spoločnosti Movina Veľký Krtíš Ondreja Cellenga predpokladom stabilizácie slovenského vinohradníctva je obhájenie negociačnej požiadavky trvale registrovaných 22 230 ha vinohradov. Pre každého producenta hrozna a vína bude dôležité vstúpiť do Európskej únie s čo najväčšou výmerou vlastných alebo prenajatých vinohradov. Štrukturálne problémy tohto odvetvia budú zrejme riešiť slovenskí vinohradníci aj po vstupe Slovenska do EÚ. Okrem nevhodného stavu a plôch vinohradov, pre nedostatok suroviny nevyužitých vybudovaných a sprivatizovaných výrobných kapacít, ich totiž ťaží aj dedičstvo minulosti -- oddelenie výroby hrozna od výroby vína. Tento nesúlad sa pomaly odstraňuje prirodzeným spôsobom, pretože pôvodní spracovatelia sa venujú aj výrobe hrozna a naopak. Hendikepom je však aj porovnateľne nižší záujem vlády o obnovu vinohradov než je v okolitých kandidátskych krajinách. Výnos ministerstva pôdohospodárstva totiž na tento rok predpokladá dotáciu na výsadbu vinohradov 200 tis. Sk na ha, pričom ešte vlani to bolo o 100-tisíc Sk viac. "Aj z tohto vidno, ako sa podceňuje krajinotvorný a spoločenský aspekt rozvoja vinohradníctva," konštatoval O. Celleng. Snahou každého pestovateľa hrozna a producenta vína aj napriek tejto realite bude vstúpiť do EÚ s čo najväčšou výmerou vinohradov, či už vo vlastníctve alebo v prenájme. Bude potrebné vybrať aj najvhodnejšie druhy vína a hrozna pre tú-ktorú oblasť, aby producenti zvyšovali výrobu tzv. vín s rodným listom, pochádzajúcich z delimitovaných oblastí rôznej veľkosti, ako napr. Modrokamenský vinohradnícky región. Hlavným kritériom uznania takéhoto vína je totiž skutočnosť, že základná surovina bola dopestovaná vo vinohradoch nachádzajúcich sa v delimitovanom regióne. Okrem štrukturálnych trápia slovenské vinohradníctvo pred vstupom Slovenska do EÚ aj legislatívne problémy. Ako uviedol O. Celleng, v súčasnosti sa dokončuje harmonizácia relevantnej legislatívy. Dôležité je, aby každá krajina mala presne zmapovanú oblasť vinohradníctva a vinárstva, presnú evidenciu vinohradov, ich rozlohu, vek viniča, spôsob vedenia, množstvo a druhy vysadených odrôd, údaje o úrodách hrozna, množstve vyrobeného vína, jeho predaji i zásobách. Pretože iba zaregistrovaný vinohrad získa po vstupe SR do EÚ právo na eurodotácie a možnosť speňažovať svoje produkty (hrozno a víno). Toto právo nebudú mať nezaregistrované vinohrady. Navyše, po vstupe do únie nebude možné vysádzať nové vinohrady, ktorých výmera by prekročila kvótu dohodnutú v predvstupovom procese. Aj súčasné členské krajiny môžu ich výmeru do roku 2003 zvýšiť len o 1,5 %. EÚ sa tým snaží riešiť problém nadprodukcie vína a rastúcich nákladov na dotovanie jeho výroby. Najväčšou slabinou SR je nedostatočne zdokumentovaný vinohradnícky výrobný potenciál. Problémom bude vykázať hlavne potrebné plochy. Nariadením EÚ č. 1493/1999 vzniká pre Slovensko nový prvok -- výsadbové právo. Jeho podstatou je, že právo vysádzať vinohrad s určitou plochou je možné iba na základe už predtým vyklčovanej tej istej plochy vinohradu. Ďalšia zmena sa týka výroby akostných vín vyrobených v určitých definovaných oblastiach. Je to novinka, ktorá vyžaduje stanoviť parametre, ako sú vymedzenie oblastí, určenie odrôd viniča a spôsobu jeho pestovania, hektárová úroda, výrobné postupy, analytické a senzorické požiadavky. "Slovenskí vinári to teda v budúcej spoločnej Európe nebudú mať jednoduché," uviedol na záver O. Celleng.