Konateľ ako spoločník s. r. o.
Som konateľom a spoločníkom s. r. o. Zo zákona vyplýva, že konateľ je považovaný automaticky za zamestnanca spoločnosti (právo na cestovné náhrady a p.). Musím mať v niektorej z týchto s. r. o. aj hlavný pracovný pomer (uzavretá pracovná zmluva + napr. minimálna mzda) alebo uzavretú dohodu napr. na 1 hod. mesačne za 37,40 min. hod. mzda? Je právne v poriadku, ak za výkon funkcie konateľa nepoberám žiadnu odmenu a celkové moje príjmy tvorí len koncoročný príjem z obchodného podielu? Nechcem mať v žiadnej z týchto s. r. o. uzavretú pracovnú zmluvu, aby som z týchto príjmov nemusel platiť odvody, resp. čo najnižšie odvody.
-- Odmeňovanie konateľov patrí do rozhodovacej pôsobnosti valného zhromaždenia. Nárok na odmenu za činnosť konateľa vzniká na základe uzavretej zmluvy o výkone funkcie, alebo ak takáto zmluva nie je uzavretá, v zmysle ustanovenia § 571 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Odmena, na ktorú má konateľ za výkon svojej funkcie právo, môže byť stanovená pevne, ale aj pohyblivo. Obchodný zákonník nevylučuje ani takú možnosť, že konateľovi bude za výkon jeho funkcie prináležať určitý podiel na zisku spoločnosti v prípade, ak sa časť zisku rozdeľovať bude. Treba podotknúť, že ide o právo konateľa, a nie povinnosť odmenu poberať. Ak si toto právo konateľ nemá záujem uplatniť, môže dôjsť k situácii, že výkon funkcie konateľa vykonáva v podstate "zadarmo". Vo vašom prípade nič neporušujete, žiadny zákon. Nie ste povinný platiť odvody (Právo a manažment, číslo: 21/2004).
Obmedzenie konania štatutárneho orgánu a konanie splnomocnenca
Aké môže mať následky obmedzenie konania štatutárneho orgánu spoločnosti v spoločenskej zmluve? Na čas neprítomnosti (čerpania dovolenky) členov nášho štatutárneho orgánu bol splnomocnením poverený na zastupovanie náš obchodný riaditeľ. Splnomocnenie však obsahovalo ako upozornenie obmedzenie konania opísané z našej Spoločenskej zmluvy. Obmedzenie konania štatutárneho orgánu našej spoločnosti v Spoločenskej zmluve sa týka povinnosti získať si povolenie všetkých spoločníkov na konania týkajúce sa napr. získavania úverov, zaťažovania, nákupu a predaja nehnuteľností a pod. Z dôvodu, aby nedošlo k opomenutiu týchto pravidiel obchodným riaditeľom, boli tieto ustanovenia Spoločenskej zmluvy v splnomocnení opísané. Splnomocnenec bol tak upozornený na to, že má síce oprávnenie konať počas v splnomocnení vymedzeného obdobia v plnom rozsahu za štatutárny orgán, musí však dodržiavať povinnosti štatutárneho orgánu vyplývajúce mu zo Spoločenskej zmluvy. Vzhľadom na takýto text splnomocnenia vznikol problém pri konaní s niektorými subjektmi, ktoré pre konkrétne prípady neuznali splnomocnenie na konanie v danej veci za platné, resp. tvrdili, že na takto vymenované úkony zo Spoločenskej zmluvy splnomocnenie nebolo dané. Ako sa môžeme v budúcnosti v takýchto prípadoch brániť?
-- Podľa nášho názoru aj keby sme obmedzenia štatutárneho orgánu zo Spoločenskej zmluvy nevpísali do splnomocnenia, platili by. Na druhej strane však takéto obmedzenia podľa našej informácie nemajú mať vplyv na to, že štatutárny orgán je napriek tomu oprávnený v plnom rozsahu konať za spoločnosť. Odpoveď na vašu otázku je závislá od toho, aký text obsahovalo splnomocnenie. Či išlo o zákaz, resp. obmedzenie konania v mene štatutárneho orgánu vo vymenovaných prípadoch, alebo či išlo len o upozornenie, ako uvádzate. Ak v splnomocnení uvediete napr. splnomocnenec je v čase platnosti tohto splnomocnenia povinný dodržiavať ustanovenia Spoločenskej zmluvy, t. j. bez predchádzajúceho súhlasu všetkých spoločníkov spoločnosti napr. nenakupovať, nezaťažovať a nepredávať nehnuteľnosti, neznamená to, že na tieto úkony nie je splnomocnenec splnomocnený. Ide o doplnenie, spresnenie, t. j. tretie strany, s ktorými splnomocnenec za splnomocniteľa koná, sú okamžite informované, že existuje interné obmedzenie konania štatutárneho orgánu. Je pravdou, že žiadne interné obmedzenia konania štatutárov spoločnosti nie sú účinné voči tretím osobám. Preto tretím osobám nemusí prekážať, ak štatutárny orgán koná aj napr. v prípadoch, kedy by mal mať povolenie všetkých spoločníkov spoločnosti, bez tohto povolenia, resp. súhlasu. Aj takéto jeho konanie je voči nim účinné. Realitou však je, že najmä finančné inštitúcie si na takéto obmedzenia dávajú pozor a žiadajú dodržanie získania takýchto povolení pred uskutočnením konkrétneho právneho úkonu (napr. uzatvorenia úverovej zmluvy a zaťaženia nehnuteľností). Úprava v splnomocnení hovoriaca o povinnosti splnomocnenca dodržať ustanovenia Spoločenskej zmluvy však už vedie k tomu, že splnomocnenec musí konať s takýmto súhlasom (splnomocniteľ žiadal dodržanie týchto pravidiel). Neznamená to teda, že splnomocnenec nie je oprávnený takto viazané úkony uskutočniť, vyžadujú si však krok spoločníkov smerujúci k odsúhlaseniu takýchto úkonov. Pokiaľ sa chcete takýmto problémom v praxi vyhnúť, odporúčame obmedzenie konania štatutárneho orgánu neuvádzať priamo v splnomocnení. So splnomocnencom je možné uzavrieť aj osobitnú dohodu, napr. mandátnu zmluvu, v ktorej budú konkrétne pravidlá dohodnuté a ich nesplnenie sankcionované, pričom bude mandatárovi (splnomocnencovi) vydané splnomocnenie na konanie v plnom rozsahu práv štatutárneho orgánu. Váš vzťah so splnomocnencom teda bude v praxi flexibilnejší, na druhej strane tak však vojdete do väčšieho rizika zneužitia splnomocnenia, resp. porušenia podmienok mandátnej zmluvy (Právo a manažment, číslo: 21/2004).