Nielen vedecko-fantastické filmy v nás v minulosti udržiavali dojem, že v budúcnosti bude život možný i bez prírody. Štáty, či už tie slobodné, ale ešte viac tie totalitné, na ňu nebrali veľký ohľad. To všetko sa dnes zmenilo. Viditeľné, i tie menej zjavné dôsledky zanedbávania prírodného prostredia, vracajú človeku jeho "starostlivosť". Svet už neohrozujú len lokálne ekologické problémy ako smog, ropné havárie či otrávená rieka. V osemdesiatych rokoch sa o slovo začali hlásiť problémy, pred ktorými sa nie je možné skryť tak, že opustíte ohrozené územie.
Globálne ekologické problémy, medzi ktoré patrí stenčovanie sa ozónovej vrstvy, chrániacej nás pre škodlivým ultrafialovým žiarením, pravdepodobné globálne otepľovanie, ktoré môže priniesť zmenu klímy na celej zemeguli či znižujúca sa odolnosť rastlinných a živočíšnych druhov, nie sú záležitosťou len jednej krajiny alebo regiónu. Ich prejavy možno zaznamenať na celom svete. Jedným z problémov, ktoré sa priam existenciálne dotýkajú celého sveta, je meniaca sa biologická rozmanitosť.
Chvála rôznorodosti
Ekosystémy, ako i rastlinné i živočíšne druhy, tvoriace biologickú rôznorodosť, poskytujú ľudstvu neoceniteľné zdroje a služby. Do biodiverzity zasahuje vo väčšej alebo menšej miere každá ľudská spoločnosť. Odlišné kultúry hodnotia, využívajú i chránia prírodné zdroje iným spôsobom a ich schopnosť riadiť a profitovať z biologickej rôznorodosti je založená na ich umiestnení, stupni rozvoja a odlišnom prístupe k potrebným informáciám a technológiám. Pojem biodiverzita zahŕňa všetky aspekty variability živej prírody. Opisuje rôznorodosť medzi jednotlivcami, ich génmi, populáciami, druhmi i ekosystémami, ako napríklad rozdiely v odolnosti jednotlivých odrôd ryže proti škodcom alebo množstvo zvierat v lesnom ekosystéme.
Človek ako katalyzátor
Najviditeľnejšie zmeny nastávajú v rôznorodosti jednotlivých živočíšnych alebo rastlinných druhov. Záujem odbornej i laickej verejnosti sa v tejto súvislosti vždy sústreďoval najmä na vymieranie, najmä pre svoju nezvratnosť a stratu jedinečných prírodných prvkov. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť dôležité fakty. Po prvé, v priebehu času rástol počet nových druhov nad počtom vyhynutých. Po druhé, všetky druhy prirodzene vymierajú, takže v každom okamihu na svete existujú druhy, ktoré sú ohrozené.
Za posledných 400 rokov vymrelo približne tristo stavovcov a takmer štyri stovky bezstavovcov. Počet vyhynutých rastlín sa odhaduje na stovky. Pri množstve desiatich miliónov živočíšnych a tristotisíc rastlinných druhov sa to zdá zanedbateľné číslo, avšak podľa odhadov môže byť súčasná miera vymierania sto- až dvestokrát vyššia ako v minulosti. Najohrozenejšie sú pritom rastliny a zvieratá, žijúce na ostrovoch a organizmy žijúce v riekach a jazerách. Z vtákov je to dvanásť a z cicavcov dokonca ohromujúcich dvadsaťštyri percent.
Vodný svet
Z globálneho hľadiska rozoznávame päť základných druhov ekosystémov -- ekosystémy púští a polopúští, morské a pobrežné, sladkovodné, lesné a poľnohospodárske ekosystémy. S najväčšími problémami sa môžeme stretnúť v posledných troch.
Sladká voda predstavuje len necelé tri percentá z celkovej vodnej masy na svete. Jej hlavnými zásobárňami sú najmä ľadovce (69 %) a podzemná voda (30 %). Zvyšok sladkej vody sa nachádza v jazerách, bažinách a riekach. Napriek relatívne malému podielu na celosvetových zásobách vody je druhová pestrosť tejto časti biosféry veľmi veľká. V sladkých vodách žije približne 40 % všetkých druhov rýb. Určujúcou sa pre tieto ekosystémy stáva skutočnosť, že sú nevyhnutné pre ľudské prežitie. Hlavnými dôsledkami pôsobenia človeka na toto prostredie je stavba priehrad a rezervoárov, sedimentácia, nasadenie nových živočíšnych alebo rastlinných druhov a znečistenie. Využívanie sladkej vody nielen na pitie a zavlažovania, ale tiež pre potreby priemyslu, dopravy a odpadového hospodárstva má za následok jej nadmerné využívanie a následné škody v druhovej pestrosti organizmov. V niektorých krajinách je v súčasnosti ohrozených viac ako dvadsať percent druhov organizmov žijúcich v sladkovodnom prostredí.
Smrť chodí aj po horách
Približne polovica zemskej súše je klimaticky vhodná pre lesy (nevhodné je príliš suché, chladné alebo neúrodné prostredie), ale v dôsledku ľudskej činnosti je to dnes len štvrtina. Najväčšiu časť svetového lesného porastu tvoria listnaté lesy
mierneho a chladného pásma a tropické dažďové pralesy (30, resp. 28 %). Ďalej sú to ihličnaté lesy mierneho a chladného pásma, tropické suché lesy a parky.
Rozšírenie lesov počas ľadových dôb spred niekoľko tisíc rokov sa od toho dnešného veľmi líši. Po poslednej veľkej dobe ľadovej nastalo obdobie najväčšej expanzie lesov na zaľadnené územia, ale tiež obdobie ľudských zásahov do lesného porastu. Napríklad v Európe má vyrubovanie lesov veľmi dlhú tradíciu (Britské ostrovy boli odlesnené už pred siedmimi alebo piatimi tisíckami rokov) a plocha odlesnenej pôdy sa stabilizovala až v devätnástom storočí. Na rozdiel od Severnej Ameriky alebo Európy pokračuje odlesňovanie najmä v tropických lesoch Afriky, Ázie, južnej a strednej Ameriky, kde dosahuje hodnotu až 1,3 % ročne.
Väčšina odlesňovaných plôch sa mení na poľnohospodársku, ale tiež zastavanú a priemyselne využívanú pôdu. Odlesňovanie zo sebou neprináša len úbytok dreva, lesných plodov a zvierat, ale tiež menšiu schopnosť regulácie obehu vody a oxidu uhličitého.
Rozdielne podmienky, v ktorých rastú svetové lesy, nám nedovoľujú zovšeobecňovať poznatky o biologickej rozmanitosti lesa, Dá sa však povedať, že lesy severnej pologule sú menej náchylné na vymieranie jednotlivých druhov, než viac roztrúsené subtropické a tropické lesy s omnoho bohatšou faunou a flórou.
Kultúrna pôda
Človek požíva množstvo rastlinných i živočíšnych druhov ako potravu. Niektoré z nich získava z voľnej prírody, iné sú predmetom jeho vedomej činnosti a starostlivosti o ne. Hoci sa niektoré rastlinné druhy, najmä spomedzi divokých predchodcov kultúrnych rastlín, stratili hlavne v dôsledku zmeny charakteru pôdy, mnohé druhy sa stratili kvôli produktívnejším a odolnejším odrodám. Dvanásťtisícročné dejiny poľnohospodárstva sú vlastne dejinami ľudského experimentovania s rastlinnými a živočíšnymi genetickými zdrojmi a ich rozšírenia prostredníctvom obchodu a migrácie.
Hoci sa za posledné polstoročie zvýšila plocha poľnohospodárskej pôdy, podľa niektorých meradiel sa jej kvalita z globálneho hľadiska zhoršila. Degradácia biologickej pestrosti môže byť spôsobená tiež úbytkom zvierat, bez ktorých by celé dve tretiny svetového bohatstva druhov nemohli existovať. Okrem vtákov, chrobákov, netopierov alebo žiráf sú najdôležitejšími opeľovačmi včely. Ich počet však každoročne klesá v dôsledku používania agrochemikálií, pestovania monokultúr a odlesňovania. Včely si tak nemôžu nájsť ani miesto pre život ani potravu, čo má za následok ďalšie znižovanie rastlinnej pestrosti.
Dôsledky zmien
Jednou z najväčších hrozieb pre biodiverzitu sú klimatické zmeny. Ani sami vedci, nieto ešte politici, sa nemôžu zhodnúť, či sú dnešné klimatické zmeny spôsobené človekom alebo ide o prirodzený proces. Bez ohľadu na to, kto má pravdu, klimatické zmeny zasahujú jednotlivé druhy či už predlžovaním obdobia rastu alebo skorším kvitnutím alebo kladením vajec.
Najdôležitejšími hrozbami, ktoré sa vynorili s klimatickými zmenami, sú: Fragmentácia životného priestoru jednotlivých druhov, ktorá vytvára bariéry a znižuje možnosti, akými sa druhy dokážu adaptovať na meniace sa klimatické zmeny; táto fragmentácia a nadmerné využívanie častí životného prostredia človekom môže vyústiť do vzniku malých izolovaných populácií s nízkou genetickou diverzitou, náchylnejších na vyhynutie; degradácia ekosystémov vyplývajúca z neuváženého využívania komponentov jednotlivých ekosystémov.