Osobitná komisia hornej komory britského parlamentu schválila výskum ľudského embrya a celosvetová diskusia o etike a význame klonovania sa opäť rozprúdila. Optimistickí vedci sú presvedčení, že výskum v oblasti klonovania ľudského embrya by mohol v priebehu niekoľkých rokov priniesť kladné výsledky v liečbe obávaných chorôb -- rakoviny, Alzheimerovej choroby aj cukrovky.
S nevôľou na správu nereagovali len rôzne etnické a náboženské skupiny, ale aj množstvo odborníkov. Už dnes je jasné, že klonovanie môže byť pre ľudstvo obrovská výhra, ale aj nebezpečná zbraň. Práve preto o tom treba diskutovať, čo sa momentálne deje na pôde OSN pod vedením stáleho veľvyslanca SR pri tejto organizácii Petra Tonku. Uzavretie celej záležitosti si vyžiada niekoľko rokov. Ale čo najskôr by sa mali uzavrieť dišputy na nadväzné háklivé témy, ktoré môžu mať vplyv na význam klonovania ľudských embryí, jeho kontrolu a vplyv čierneho trhu. Vedu, výskum, vlády aj náboženstvá čaká ťažký boj o to, či sa embryo považuje za ľudskú bytosť a či zaobchádzanie s ľudským zárodkom ako s experimentálnym tkanivom dovolí vedcom spávať. Hoci by sme nemali zabúdať ani na to, že aj keď človek sám seba považuje za najdokonalejší výtvor prírody, má stále veľa nedostatkov, a práve jeho matka -- príroda ho núti prekonávať prekážky, ktoré mu stavia do cesty.
Obhajcovia postupu Londýna majú v rukách silné argumenty. Podľa nich totiž Veľká Británia na rozdiel od USA utesnila škáry v príslušných zákonoch. V USA sa v štátom dotovaných laboratóriách nesmie terapeutický výskum klonovania realizovať, ale môžu ho robiť súkromné inštitúcie. A k tomu treba prirátať diery v medzinárodnej legislatíve, ktoré dovoľujú "priekopníkom" -- ako talianskemu gynekológovi Severinovi Antinorimu a jeho kolegom -- beztrestne a bez kontroly robiť pokusy na dobrovoľníkoch túžiacich po deťoch.
Na začiatku bola Dolly
Trinástu komnatu v dejinách klonovania otvorilo nemé zviera. Keď vedci pred piatimi rokmi v škótskom Edinburghu predstavili svetu ovcu so vznešeným menom, výroba genetických jedincov s vopred danými vlastnosťami sa zo sféry sci-fi presunula do reality. Aj keď sa klonovanie zvierat rovnakou metódou ako v prípade Dolly -- spojením dospelej telesnej bunky s neoplodneným vajíčkom z inej ovce, z ktorého bolo predtým odobraté jadro -- robí čoraz častejšie, jeho úspešnosť je stále veľmi nízka. Z veľkého množstva vajíčok sa v materniciach matiek ujme minimum. V prípade Dolly vedci pod vedením profesora Wilmuta z edinburského Roslinovho ústavu nechali spolu splynúť 277 párov buniek, z ktorých sa uspokojivo vyvíjalo iba 29 embryí. Tie implantovali do materníc trinástim ovciam, narodilo sa však iba jedno jahniatko -- Dolly.
Dodnes prichádzajú klonované zvieratá na svet s vrodenými chybami, napríklad až s dvojnásobnou hmotnosťou, s málo vyvinutými orgánmi, so zníženou alebo nulovou imunitou a s niekoľkonásobným počtom končatín. Ak sa klonované zviera narodí defektné, je utratené. Čo by sa však stalo s postihnutým ľudským jedincom? Podľa zatiaľ jedinej platnej medzinárodnej dohody týkajúcej sa klonovania, rezolúcie Rady Európy, sú zakázané všetky činnosti, cieľom ktorých je vytvoriť človeka geneticky identického s iným živým alebo mŕtvym človekom.
Prvé transnukleárne klonovania (prenosom bunkového jadra) s ľudskými vajíčkami urobili už v roku 1993 Jerry Hall a Robert Stillman vo Washingtone. Nimi vyklonované ľudské embryá sa vyvíjali -- ale len do určitého štádia. A tu je jadro celého problému. Mierkou úspešnosti je totiž práve to, koľkými vývojovými štádiami zárodok prejde, alebo niekedy, koľko mu je dovolené prejsť v súlade so zákonom.
Prelomovým sa podľa prvých bombastických správ vo väčšine svetových médií zdalo minuloročné oznámenie spoločnosti ACT z amerického Worcesteru o úspešnom vyklonovaní ľudského embrya, ktoré sa však v okamihu zániku skladalo iba zo šiestich buniek vo vývojom štádiu, keď by ich malo byť približne desaťnásobne viac. Preto je ťažké odhadnúť, či tento zárodok obsahoval použiteľné kmeňové bunky. Práve tieto univerzálne bunky, ktoré sú schopné ďalej sa diferencovať na ktorékoľvek telové bunky, stoja v centre vedeckého bádania.
Okrem reprodukčného klonovania, pri ktorom sa človek pasuje do úlohy Stvoriteľa a vytvára fyzicky, ale nie povahovo identické jedince, totiž existuje aj terapeutické klonovanie, cieľom ktorého je náhrada ľudského tkaniva, ktoré by imunitný systém človeka neodvrhol ako cudzie. Začiatok je v oboch prípadoch rovnaký: z odobratého tkaniva, ktoré sa v laboratóriu namnoží, sa izolujú bunkové jadrá a tie sa vkladajú do vajíčok, z ktorých boli odstránené pôvodné jadrá -- nosiči genetickej informácie.
Tak vznikne embryo geneticky totožné s darcom, ktoré sa buď vloží do maternice matky alebo sa nechá vyvíjať v laboratórnych podmienkach. V druhom prípade sa potom vyberú kmeňové bunky, ktoré vedci pomocou rastových faktorov prinútia zmeniť sa na bunku orgánu, ktorý potrebujú. Táto metóda, ktorá dáva nádej ľuďom trpiacim na rôzne choroby, je však doteraz odskúšaná iba na zvieratách.
Okrem transnukleárneho klonovania existuje pomerne rozšírené embryové klonovanie (delenie oplodneného vajíčka) a molekulárne klonovanie, pri ktorom sa kopírujú kúsky reťazca DNA vrátane celých génov. Od pradávna klonuje sama príroda -- príkladom sú jednovaječné dvojčatá. Človek klonuje od začiatku 19. storočia -- vrúbľovaním rastlín...
InfografikaTitul: STEM CELL RESEARCH
Nazov suboru:Mdf02196.eps
Adresár: \\wst_06\output\ReutersG\
Rozmer: 10x10.5
Dátum: 27/02/02
1 Výskum kmeňovej bunky
2 Britskí vedci získali zelenú na bádanie v oblasti klonovania ľudského embrya a na založenie prvej banky buniek embryí na svete.
3 Osobitná komisia Snemovne lordov britského parlamentu povolila výskum pod podmienkou, že sa budú dodržiavať prísne pravidlá.
4 Proces
5 Vajíčko od darcu
6 Vyjme sa bunkové jadro, ktoré obsahuje genetické informácie.
7 Genetické informácie od pacienta s degeneratívnou chorobou sa implantujú do prázdneho vajíčka.
8 Vajíčko začína rásť a deliť sa.
9 Technológie budúcnosti umožnia vyselektovať kmeňové bunky s cieľom získať špecifické bunkové tipy.
10 Ochorenie
11 Tip bunky
12 Alzheimer
13 Osýpky
14 Cukrovka
15 Leukémia
16 mozog
17 koža
18 pankreas
19 kostná dreň
20 Nové bunky implantované do pacientovho tela sú jeho vlastné, preto ich telo prijme.