O dva týždne sa Európska únia rozšíri o desať nových členov a s nimi v únii pribudne aj deväť nových jazykov k terajším 11 oficiálnym jazykom Európskej únie. Viacerí pozorovatelia sa obávajú, ako si únia s toľkými jazykmi a kombináciami poradí a už teraz situáciu prirovnávajú k babylonu.
Dvadsať jazykov únie znamená približne 190 možných kombinácií prekladu a nájsť človeka, ktorý ovláda kombinácie napr. estónčina - gréčtina alebo slovinčina - litovčina je prakticky nemožné. Jedinou šancou pre Brusel je tak systém postupného prekladu, kde je akýkoľvek prejav najskôr preložený do jedného (obyčajne svetového) jazyka a následne do ďalších jazykov menších národov. Šance, že dôjde k trápnym situáciám pri chybnom preklade tak výrazne rastú.
Ako pre britskú BBC povedala estónska prekladateľka Jana Jalviová, ak bude prvá na rade a urobí chybu, budú v nej pokračovať všetci ďalší prekladatelia, a tak preklad ešte viac neznehodnotia. Okrem toho sa predlžuje čas prekladu a nie je vylúčené, že to riadne skomplikuje parlamentnú debatu. Veď už len pri terajších 11 jazykoch sa o tom mohol presvedčiť nemecký člen Európskeho parlamentu Martin Schulz, ktorého minulý rok taliansky premiér Silvio Berlusconi prirovnal k dozorcovi v nacistickom koncentračnom tábore. Trvalo niekoľko sekúnd, dokiaľ sa preklad dostal až do jeho uší a s riadnym odstupom času znechutený nemecký poslanec zložil v reakcii na urážku slúchadlá.
Demokracia za šálku kávy
Európska komisia má momentálne k dispozícii 1 300 prekladateľov, ktorí ročne preložia 1,5 milióna strán v 11 jazykoch únie. Do dvoch rokov by počet preložených strán už mal vzrásť na 2,5 milióna a počet prekladateľov sa zvýši na dvojnásobok, čo adekvátne zvýši aj náklady z terajších 550 miliónov na 800 miliónov eur po rozšírení. Je to hodné toľkých peňazí? Podľa Juhaniho Lonnrotha z Fínska, ktorý zabezpečuje prekladateľské služby, demokracia niečo stojí a navyše, preklad v skutočnosti vychádza jedného obyvateľa únie na menej než na dve eurá, takže je to menej ako šálka kávy či lístok do kina.
Napriek tomu sa pred dvoma týždňami opäť debatovalo o tom, či by v tejto situácii nebolo vhodnejšie zaviesť jeden oficiálny jazyk pre celú Európsku úniu. Taliansky poslanec Európskeho parlamentu Gianfranco Dell'Alba navrhol pre všetkých poslancov EP neutrálne esperanto, to však neprešlo. Väčšie šance sa dávali angličtine ako najčastejšie používanému jazyku popri materskej reči, ktorý sa, navyše, v najväčšej miere učia aj v nových členských krajinách.
Kurzy zadarmo
Návrh na zavedenie angličtiny ako jediného oficiálneho jazyka však otriasol Francúzmi, na ktorých území Európsky parlament sídli a sú aj zakladateľmi Európskej únie. Aj tak už ťažko znášajú postupný pokles záujmu o tento náročný jazyk, a preto navrhli komisárom z nových členských štátov rýchlokurzy francúzštiny zadarmo v kaštieli na juhu Francúzska a novým zamestnancom Európskej únie s nižším zaradením taktiež zadarmo rýchlokurzy priamo v Bruseli. Ponuka na seba nenechala dlho čakať a o výhodné rýchlokurzy prejavilo záujem približne 1 000 ľudí.
Lukratívny biznis
Aj keď Brusel má z prekladov už dlhšie obavy a len dúfa, že situáciu zvládne, prekladateľstvo začína byť práve vďaka novodobému "babylonu jazykov" veľmi dobrým biznisom. Nejde tu totiž len o samotné európske inštitúcie, pre ktoré sa vypracúvajú hory dokumentov v jazyku členských štátov, ale aj o záujmy na to všetko napojených lobistických firiem a poradenských spoločností. Zvýšenie počtu prekladateľov v európskych inštitúciách si vyžaduje postavenie nových tlmočníckych kabín, a to vo všetkých rokovacích miestnostiach Európskeho parlamentu v Bruseli aj Štrasburgu. O robotu už majú postarané aj elektronické firmy, ktoré využívajú zvýšený dopyt po sofistikovaných pultoch potrebných na správne prepájanie jednotlivých jazykových mutácií do správnych slúchadiel - tak v prípade prekladateľa, ako aj adresáta prekladu.
Aj Íri chcú svoj jazyk
V súčasnosti je už v sále európskeho parlamentu namontovaných 27 kabín pre prekladateľov, pretože nie je vylúčené, že únia nebude mať v krátkej budúcnosti omnoho viac jazykov než od 1. mája plánovaných 20. Ak by totiž cyperskí Gréci a Turci podporili tento mesiac v referende zjednotenie ostrova, vstúpi do EÚ celý Cyprus vrátane jeho tureckej časti. Turečtina, ktorou hovorí síce len 20 percent populácie Cypru, je však podľa cyperskej ústavy popri gréčtine oficiálnym jazykom ostrova a vďaka tomu by sa stala 21. oficiálnym jazykom únie.
A to nie je všetko. O niekoľko rokov pribudne rumunčina a bulharčina a nevylučuje sa chorvátčina, macedónčina a niekedy v budúcnosti aj srbčina či jazyky bývalého Sovietskeho zväzu. To asi nestačí a nedávno sa ozvala írska nacionalistická strana Sinn Fein, aby sa za oficiálny jazyk únie začal konečne pokladať aj írsky jazyk a zrušila sa anomália, ktorá v EÚ trvá už 30 rokov. Podľa agentúry Reuters si Írsko v čase vstupu do EÚ v roku 1973 vybralo za pracovný jazyk angličtinu, aj keď tento jazyk je v samotnom Írsku považovaný až za druhý jazyk krajiny. Prvý jazyk, ktorým hovorí približne 43 percent írskeho obyvateľstva (aj keď nie plynule), je írčina. Súhlas s angličtinou pred 30 rokmi ako pracovným jazykom však znamená, že Íri ho nemôžu využiť v Európskom parlamente tak, ako budú svoje jazyky môcť využívať nové členské štáty. Sinn Fein preto tlačí na Dublin, aby využil terajšie predsedníctvo EÚ a presadil rovnaký štatút, akému sa budú tešiť jazyky nových členských štátov, aj pre írčinu.
Tlmočníci pred rozšírením a po ňom
- Dnes má Európska komisia 1 300 prekladateľov
- Ročne preložia 1,5 milióna strán textu
- Európsku úniu stoja ročne 550 miliónov eur
- Po 1. máji sa počet prekladateľov takmer zdvojnásobí
- Očakáva sa, že ročne preložia asi 2,5 mil. strán textu
- Rozpočet na prekladateľov približne 800 miliónov eur