Až v pondelok Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil niekoľko kľúčových hodnôt, ktoré budú odberatelia fakturovať Slovenským elektrárňam (SE), dominantnému výrobcovi elektriny. Maximálna cena za megawatthodinu (MWh) bola stanovená na 1 272 Sk, čo je o trochu viac ako úroveň v okolitých štátoch. Horšie je, že ceny za systémové služby, v rozhodnutí označené ako systémový poplatok a poplatok za systémové náklady, sú značne vysoké: 443 Sk plus 184 Sk za MWh. Posledná hodnota je priemer, lebo opatrením sa pokračuje v diferenčnej rente, čo znevýhodňuje zákazníkov niektorých distribučiek. Akciová spoločnosť ZSE totiž bude platiť najviac, až 241 Sk za MWh a SSE najmenej -- 104 Sk. Vraj to má zohľadňovať štruktúru zákazníkov. Tak sa vlastne ospravedlňuje princíp taríf zavedený v minulosti, keď sa uplatnila akási kvázisociálna a kvázipriemyselná politika. Ide najmä o podhodnotené sadzby pre vykurovanie a pre elektrickú trakciu železníc (ŽSSK). Nie je jasné, či diferenčná renta sa uplatní aj pre regulačný rámec roku 2004 a nasledujúcich rokov. Nielen spomínaní nešťastní zákazníci, ale aj distribučky by to chceli vedieť, lebo podľa toho budú koncipovať tarifný kôš na rok 2003. Podľa opatrenia ÚRSO z marca ho majú predložiť do štvrtka. To zrejme nestihnú. Aj preto, že ÚRSO nevydalo hodnotu poplatku za prenos elektriny, ktorý bude fakturovať a. s. SEPS -- prenosová sústava a tzv. pásmové maximálne ceny zo SE. Tarifný systém, ktorý zavádza ÚRSO, možno označiť ako Prokrustovo (antický zbojník) lôžko. Je známe, že na ňom hlava vždy pohodlne spočinie, ale nohy tam už celé nemusia byť, vraj ich Prokrust odpiľoval. Do taríf sa určite pohodlne zmestia SE, väčšina chránených zákazníkov zvýšené ceny prežije, ale ako sa rozvinie trh s elektrinou?